Dezinformačné weby musíme priškrtiť, tvrdia odborníci

Dezinformácie vládnu v dnešných dňoch sociálnym sieťam i internetu. Na otázky ako sa brániť ruskej propagande alebo ako by mali novinári i v dnešných časoch zachovať svoju nestrannosť odpovedali odborníci z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v už tretej debate Ruská invázia na Ukrajinu očami FSS.

Brno – Ak niekto žije niekoľko rokov pod dlhými minútami propagandy, jedna hacknutá správa mu názor nezmení. S týmto názorom sa stotožňuje niekoľko odborníkov, ktorí prispeli do utorkovej debaty na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity. Skupina hostí, ktorú tvorili Miloš Gregor z katedry politológie, Alena Macková a Jan Motal z katedry žurnalistiky a Vojtěch Boháč, šéfredaktor projektu Voxpot sa bližšie pozreli na efekt dezinformácií a žurnalistiku v čase vojny. Debatu moderoval študent Štěpán Vojtěch.

Na ruské deti bomby nepadajú

„Prvý týždeň vojny sa takmer žiadne propagandistické správy neuchytili. Druhý týždeň sa začali znova objavovať, znova ten dezinformačný priestor ožil,“ povedal Miloš Gregor. Poukázal na to, že predtým bolo ťažšie určiť, kto má aký názor či akú propagandu podporuje. Podľa jeho slov sa zmenila jasná identifikácia jednotlivcov už pri začiatku pandémie. Nasledovalo odstavenie niektorých webov, ktoré ruskú propagandu šírili. Podľa Miloša Gregora to však problém nerieši, ale výrazne to zmenší publikum, na ktoré podobné informácie doliehajú.

Svoje skúsenosti s vplyvom dezinformácii má aj Vojtěch Boháč. „Stretol som pani, ktorá mi povedala, že je veľká škoda, že médiá neinformujú o deťoch, na ktoré padajú bomby v Rusku,“ povedal Boháč. Poukázal na to, že niektorí ľudia sú presvedčení, že vojna sa deje aj na území Ruska. Informačnej hmle, ktorá prichádza cez emaily a sociálnej siete, sa nedá vyhnúť.

„Mali by sme sa sústrediť na to, ako sa dezinformačná scéna mení, do akých priestorov zachádza a ako sa prispôsobuje jednotlivým platformám,“ vyzvala Alena Macková. K väčšine dátam sociálnych sietí však nemajú českí odborníci prístup, a tak je omnoho ťažšie zmapovať primárne zdroje dezinformácií. V súčasnej dobe sú to práve veľmi populárne platformy ako TikTok alebo Telegram.

Žurnalistike od stola chýba prežitok

„Na to, aby si v Ukrajine ľudia zachovali morálku národa, musia si trocha vymýšľať,“ povedal Miloš Gregor. Upozornil však, že je treba hľadieť na objektívne poznanú realitu, na to, že Rusko rozpútalo vojnu a útočí i na civilistov a Ukrajina sa bráni. Zatiaľ čo ukrajinská propaganda nadsadzuje počet zostrelených vojakov, ruská hovorí o Ukrajincov ako o netvoroch, ktorí túžia po genocíde a majú biologické zbrane.

S napadnutou krajinou zvyčajne ľudia zdieľajú väčšie sympatie, a preto si propagandu uvedomujú až neskôr. S novým pohľadom na objektívnosťou sa v súčasnosti musia vyrovnávať aj českí novinári. „Cieľom novinára je byť aktívnym obhajcom hodnôt spoločnosti. Novinár je vnímaný ako niekto, kto má brániť hodnoty demokracie,“ okomentoval Jan Motal. Priznal, že českí novinári to takto dlhú dobu nevnímali a práve súčasná doba môže byť skúškou ako si s informovaním poradia.

Vojna na Ukrajine je jedna z najlepšie medializovaných vojen, na čo upozornil aj Boháč. Podotkol, že v niektorých správach nemôžeme veriť nielen Putinovi, ale aj Zelenskému. Sústrediť sa majú ľudia na médiá, ktoré vojnu dobre prezentujú priamo z Ukrajiny, nie od stola redakcie.

Na otázku, či je správne niektoré weby blokovať odpovedal Miloš Gregor pozitívne. „Toto nie je normálna doba, preto je správne niektoré weby uškrtiť.“ Rovnaký názor zdieľa aj Jan Motal, ktorý poukázal na strach z cenzúry, ktorý je v súčasnosti veľkou témou. Strach z cenzúry považuje za zrozumiteľný a jasný, pretože Česko vychádza z liberálnych a demokratických hodnôt, ale niektoré veci sa musia z diskusie vylúčiť, pretože faulujú, nehrajú fér.

Odborníci sa pozrú aj na energetiku 

Študenti opäť aj tentokrát zaplnili lavice átria. Nechýbal ani živý prenos na Facebooku a YouTube, ktorý sledovalo niekoľko stoviek divákov. „Bola to pre mňa prvá prednáška z tejto série, ale išla som na ňu i keď sa mi krížila s iným predmetom. Najviac vo mne zarezonovala veta docenta Motala, že pre novinárov by mala byť objektivita nástroj a nie cieľ. Budem sa snažiť na vojnovú žurnalistiku hľadieť viac kriticky,“ okomentovala diskusiu študentka žurnalistiky Anna Buršová.

Budúci týždeň v stredu o štvrtej sa uskutoční posledná debata, na ktorej prehovoria odborníci z medzinárodných vzťahov a divákom priblížia zmeny pohľadov na energetiku a úlohu Green Dealu.