Členovia OSN odsúhlasili dotáciu dvesto miliárd na ochranu biodiverzity

Zahraničí

Členovia OSN odsúhlasili dotáciu dvesto miliárd na ochranu biodiverzity
Ilustračný záber mesta Montreal. Foto: Marietta Zifčáková

Montreal - Zástupcovia takmer dvesto krajín sa na konferencii o biodiverzite Organizácie Spojených národov (COP15) dohodli na novom pláne na ochranu biologickej rozmanitosti. Politici sa zhodli na cieli ochrániť tridsať percent zemskej pevniny a morí kľúčových pre biologickú rôznorodosť do roku 2030. Finálne rozhodnutie zástupcovia krajín schválili v pondelok 19. decembra v Montreale.

Na konferencií COP15 dnes vyjednávači dosiahli spoločnú dohodu o ochrane biodiverzity a zvrátení vymierania rastlinných a živočíšnych druhov. Jedným z kľúčových bodov bola ochrana svetovej pevniny a morí z pohľadu rozvojových krajín. V súčasnosti je chránených sedemnásť percent svetovej pevniny a desať percent morských zón. Účastníci konferencie si predsavzali rozšíriť túto ochranu na tridsať percent pevniny a morí. Informovala o tom agentúra Associated Press (AP).

Podla odsúhlaseného dokumentu by sa mali dotácie na ochranu biodiverzity zvýšiť na dvesto miliárd dolárov pochádzajúcich z viacerých zdrojov. Okrem toho by úradníci mali zapracovať na odstránení alebo reforme existujúcich podpôr s cieľom zaistiť ďalších päťsto miliárd. Súčasťou peňažného balíčka je tiež zvýšiť dotácie pre chudobné krajiny o najmenej dvadsať miliárd ročne do roku 2025. Od roku 2030 by sa mala táto suma zvýšiť na tridsať miliárd ročne. „Máme dohodu o zastavení a zvrátení straty biodiverzity, o jej obnovení a znížení používania pesticídov. Je to veľký progres,“ povedal kanadský minister životného prostredia Steven Guilbeault.

Konferenciu COP15 tento rok riadili zástupcovia Číny, ktorí zverejnili draft projektu v nedeľu 18. decembra. „Máme v rukách balík, ktorí nás všetkých povedie k zotaveniu biodiverzity pre dobro všetkých ľudí na svete,“ uviedol čínsky minister životného prostredia Huang Runqiu. K súhlasu sa reprezentanti dopracovali aj napriek námietkam zástupcov niekoľkých afrických krajín, ktorí chceli pre financovanie projektu založiť úplne nový fond. Kvôli časovému zdržaniu nakoniec prijali financovanie projektu pod existujúcim Globálnym fondom pre životné prostredie.

Další články o OSN