Komentár: Ako Maďari založili elektronickú ŠTB, aby zachránili deti

Jedna z najabsurdnejších predstáv, ktoré často počúvam o konzervativizme, je že to je len nejaká rozumná, zdržanlivá protiváha proti zasneným progresívcom. Akási racionálna kotva, ktorá má zaistiť, aby sme ako spoločnosť príliš neulietali do oblakov.

Je to fakt krásna, harmonická predstava, kým si neuvedomíme, že tá kotva má vlastnú agendu. A tou je celou svojou váhou nás ťahať pod vodu. Tvárime sa, akoby konzervatívni lídri v Európe len blokovali progresívne návrhy a nemali jasnú víziu, akým smerom by sa ich krajina mala ďalej uberať. V Maďarsku minulý týždeň jedna takáto kotva prerazila ďalšie dno.

Pred troma rokmi v Maďarsku zakázali homosexuálnym párom adoptovanie detí. Aby sme boli presnejší, niežeby to predtým bolo povolené, ale dovtedy si dieťa mohol osvojiť aspoň jednotlivec, ktorý žil s partnerom rovnakého pohlavia. Myšlienka šťastných queer párov s dieťaťom ale Orbánovej družine nedala spávať a tak sa rozhodli možnosť adopcie zobrať úplne každému, kto nebol v manželstve. Samozrejme, ak ste „slušný heterosexuálny občan“, ktorý ešte nenašiel toho pravého alebo tú pravú, stále môžete požiadať o špeciálne štátne povolenie na adopciu.

Nestačilo to. Orbán sa totiž stále nemohol zmieriť s myšlienkou, že niekde v Maďarsku si predsa len k sebe mohla nájsť cestu nejaká netradičná rodina a spokojne žiť. Dilemu, ako sa ku takýmto prípadom dopátrať, vyriešili minulý týždeň novým zákonom. Ľudia sa majú proste nahlasovať navzájom.

Vzniknú špeciálne elektronické portály, kde sa ľudí môžu anonymne nahlasovať, mimo iné aj za to, že porušujú „ústavne uznanú úlohu manželstva a rodiny,“ alebo právo (čítaj povinnosť) ich detí na „vlastnú identitu podľa ich pohlavia pri narodení.“ V zákone samozrejme nechýba, že každú internetovú klebetu bude potrebné vyšetriť, „legálne urovnať“ a prípadne rozbehnúť trestné konanie. Inými slovami, spravili presne to, čo by ako prvé spravil Stalin, keby za Sovietskeho zväzu existoval prístup na internet.

Vraj chcú chrániť deti. Aspoň to stále opakujú. Od začiatku pri každej príležitosti prirovnávajú LGBT menšinu k pedofilom a predátorom, ktorí si idú po maďarské potomstvo. Napríklad, potom ako český minister zahraničných vecí Ján Lipavský verejne vyjadril nesúhlas s tým, že sa Česká republika nepripojí k európskej žalobe proti maďarskému anti-LGBT zákonu, mu námestník maďarského ministra zahraničia Menczer Tamás na svojom Facebooku odpovedal „Ruky preč od maďarských detí“ a nechýbalo ani „deti treba chrániť pred pedofilmi!“

Samozrejme, miesto vysvetlenia, ako preboha súvisí LGBT komunita s pedofíliou, sa zmohol len na „Videli sme hrozné príklady, musíme sa uistiť, že sa nezopakujú.“ Síce sa nikdy nedozvieme, aké hrozné príklady mal na mysli, ale pravdepodobne nehovoril o prípade z pred dvoch rokov, keď jedného politika z jeho vlastnej strany odsúdili za uchovávanie 91 nahrávok detského porna a 63 tajných nahrávok z detských šatní. Ak teda chceme robiť generalizácie z náhodných historiek, možno by mal niekto začať chrániť deti pred politikmi z Fideszu.

Alebo by sme mohli prestať stavať argumenty na emocionálnych príbehoch, a začať pri štúdiách a štatistikách. Tie takmer jednohlasne potvrdzujú, že LGBT páry sú rovnako schopné výchovy detí, ako tradičné rodiny. Ale Maďarsko to nerobí. Pretože ich boj proti sexuálnym menšinám nie je racionálna kotva, ktorá faktami a logikou chráni spoločnosť pred progresívnymi prúdmi. Je založený na utláčajúcej, regresívnej ideológií živenej odporom k inakosti.