Kapela študentov z JAMU oživila Music Lab. Autorský jazz chcú dostať medzi ľudí

Brno - Hluk, štrnganie pohárov a ladenie kontrabasu. V brnianskom podniku Music Lab vystúpilo predvčerom nové jazzové trio zložené zo študentov Janáčkovej akadémie múzických umení (JAMU). Gitarista Peter Tomčík, bubeník David Geprt a kontrabasista Marek Žemla sa snažia preraziť na lokálnej scéne nielen interpretáciou starých štandardov jazzu, ale najmä vlastnou autorskou tvorbou. Aj napriek mladému veku berú hudobné remeslo s plnou vážnosťou a hľadajú ideály žánru.

Prvotný impulz na založenie skupiny prišiel od gitaristu Petra, ktorý chcel pracovať na svojom umeleckom progrese. Formát kapely s troma členmi mu vyhovuje najviac. „V triu sa dá toho spraviť veľa. Čím menej ľudí, tým ľahšie sa dá pracovať. Musím ale povedať, že pre gitaru to je dosť ťažký formát. Je s tým veľa roboty a musím zahrať všetky melódie aj harmónie,“ vysvetľuje Peter. Hoci líderstvo prirodzene prešlo na mladého gitaristu, kapela funguje na spoločnom hľadaní tých správnych tónov. „Cítime to aj my, že veci riešime a hľadáme spolu, nie je to nutne o tom, že by bol niekto šéf. Ale tým, že je v triu gitara, automaticky je to hlavný prvok. Dá sa povedať, že Peter má najviac práce,“ dopĺňajú David a Marek.

Od swingu k vlastnej tvorbe

Trojica vo svojej tvorbe prepája moderný jazz s jeho tradičnými koreňmi. Na pódiu Music Labu tak popri sebe zazneli skladby z tridsiatych a štyridsiatych rokov, ako napríklad Evidence, až po moderné úpravy piesní od speváčky Björk. Najväčšou výzvou a zároveň cieľom je pre študentov autorská hudba. Na pódiu predviedli aj ich najnovšiu skladbu. „Počas koncertu sme odohrali skladbu, ktorá bola len včera napísaná. Naskúšať sme si to museli dnes, v deň nášho vystúpenia,“ dodávajú členovia kapely s úsmevom. Schopnosť okamžite reagovať, prečítať noty a postaviť na nich improvizáciu je však podľa jazzových hudobníkov denným chlebom.

Napriek uvoľnenej študentskej atmosfére cítia zodpovednosť za to, čo publiku odovzdajú. Na otázku, či ako študenti prestížnej hudobnej akadémie cítia tlak na technickú dokonalosť, odpovedajú jednohlasne. „Ten tlak si vytvárame my sami, našimi vlastnými nárokmi na seba. A to je dobre. Stále chceme hrať kvalitu, nechceme sa len tak pohrávať,“ hovorí David a ostatní súhlasia s tým, že chcú, aby hudba znela presne tak, ako má.

Jazz nie je o kapelách, ale o individualitách

Zatiaľ čo v popovej alebo rockovej hudbe fungujú stabilné kapely roky, jazzová scéna je oveľa fluidnejšia. „Jazz je o tom, že si vás človek volá hrať s rôznymi projektmi a ľuďmi. Menia sa formácie a často hráte s niekým iným. Na scéne ste skôr ako jednotlivec, než samotná stála kapela,“ približujú fungovanie komunity.

Presadiť sa v Brne s autorským jazzovým projektom nie je podľa mladých hudobníkov primárne o boji s konkurenciou. „Málokto hrá takúto hudbu. V Brne sa často hrávajú rôzne štýly jazzu, no konkurenciou sa to nazvať nedá. Keď ide o autorský projekt, tam si človek úplne nedokáže konkurovať,“ hovorí Peter a dodáva, že pri autorských projektoch sa objektívna konkurencia meria ťažko. Závisí od kvality nápadu a od toho, či si hudba nájde svojich poslucháčov. „Je to veľmi porovnateľné so začínajúcim popovým spevákom. Máte svoju hudbu, postupne pridávate nejaké covery a musíte dúfať, že sa to niekomu bude páčiť,“ uzatvára gitarista Peter.

S autorskou tvorbou chcú preraziť do budúcna

Aj keď je pre nich projekt zatiaľ nezárobkový a vystupujú primárne z vlastnej radosti a potešenia z hudby, do budúcna majú jasné ambície. Úspešné naskúšanie prvej vlastnej skladby ich nakoplo k ďalšej tvorbe, s ktorou by chceli preniknúť aj do ďalších klubov. „Určite sa chceme v budúcnosti ďalej rozvíjať a napredovať. Každý deň mi behá v hlave, kde by sme mohli zahrať a ako to urobiť. Riešime aj to, že sa nám musí preplatiť aspoň cesta, aby sme na tom neprerobili,“ priznáva Peter s tým, že úspech bude závisieť nielen od ich iniciatívy, ale aj od šťastia a dobrých kontaktov na scéne.