Glosa: Slovensko je na tom zle, nepomôže mu ani lockdown

Už to budú zachvíľu dva roky, odkedy slová ako covid, pandémia či očkovanie začali dominovať každodenným konverzáciam Slovákov. V tom čase na tom Slovensko prekvapivo ani nebolo tak zle. Vtedy ešte panoval v spoločnosti strach. Možno to nám pomáhalo držať za jeden koniec. Desilo nás, keď počet nových prípadov začal denne prekračovať stovku. Ľudia doma šili rúška a do obchodov chodili v jednorazových rukaviciach. Tiež z vďaky tlieskali večer z okien zdravotníkom. Všetci sme v tom boli spolu. Okrem strachu nás spájala aj nádej. Nádej, že onedlho príde očkovanie a konečne sa budeme môcť vrátiť k bežnému životu.

No prešli skoro dva roky a bežný život je v nedohľadne. Slovensko je na tom zle. Veľmi zle. Očkovanie síce skutočne prišlo, ale záujem oň je nízky. Ľudia veria hoaxom a plne zaočkovaná ešte nie je ani polovica obyvateľov Slovenska. Prestali sme držať spolu a začali sa deliť na tých očkovaných a tých neočkovaných. Neočkovaní plnia nemocnice a očkovaní toho už majú dosť. Denne pribúda skoro desaťtisíc nových prípadov. Ľudia zomierajú a nemocnice sú už úplne plné. Pre ľudí sú to však už len ďaľšie čísla a štatistiky, na ktoré si jednoducho zvykli. Dokým sami neležia v nemocniciach, naučili sa ich ignorovať. Zdravotníkom dnes už netlieska nikto.

A tak trávime predvianočné obdobie opäť raz v lockdowne. Akoby to bola nová vianočná tradícia. Zákaz vychádzania, obchody s vianočnými darčekmi zatvorené a pred supermarketmi dlhé rady, nakoľko dovnútra púšťajú iba obmedzený počet zákazníkov. Narozdiel od obdobia spred dvoch rokov už však ľudia nechodia opatrne v jednorazových rukaviciach. Skôr otrávene a zničene. Bez nádeje, že sa to zlepší.

Tak čo? Jeden lockdown vystrieda ďaľší. V lete na celú pandémiu opäť nachvíľu zabudneme a o rok na tom budeme znova rovnako. Možno sa ale ľudia poučia. Obávam sa však, že jediné čo si z toho odnesú, bude, že vianočné darčeky na budúci rok začnú pre istotu nakupovať už v lete.