Ani Grigoryan: „Novinár by mal slúžiť ľuďom, nie propagande.“

Viedeň, Jerevan- Záplava dezinformácií sa od začiatku rusko-ukrajinskej vojny šíri rýchlosťou svetla. More klamstiev, ktoré si ľudia čerstvo pamätajú z čias prvých vĺn pandémie, sa znovu opakuje aj pri aktuálnej situácií. Ani Grigoryan je arménskou novinárkou, ktorá sa špeciálne zameriava na hľadanie týchto neprávd a odhaľovanie dezinformácií a misinformácií. Je žurnalistkou špecializujúcou sa na overovanie faktov. V dnešnom digitálnom svete je práve táto práca nielen v Arménsku, ale po celom svete dôležitejšou, než kedykoľvek predtým. Ani opísala postupy svojej práce a priblížila, aká je situácia s pravdivými a nepravdivými informáciami z hľadiska vojny, ale aj v jej krajine.

Začnime vašim novinárskym štartom. Ako ste sa stali žurnalistkou overujúcou fakty?

Aj keď som v médiách už viac ako osem rokov, na začiatku som vyštudovala medzinárodne vzťahy na Univerzite v Jerevane. Práca po štúdiu ma však nebavila a nebola ani dobre platená, preto som sa rozhodla, že vyskúšam novinárčinu. Dostala som prácu v mediálnej organizácií CivilNet (pozn. redakcie: arménska online televízia),kde som začínala od absolútnej nuly. Netušila som ako písať, ako robiť interview a podobne, no po mesiacoch učenia som sa v tom našla. Videla som veľmi pozitívne výsledky, a preto som v CivilNete zostala. Po roku som začala s investigatívnou žurnalistikou a následne som prešla k overovaniu faktov.

A prečo ste nezostali u investigatívnej práci? Prečo práve overovanie faktov?

Dostala som ponuku pracovať ako šéfredaktorka na jednej z arménskych platforiem, ktoré pravidelne overujú fakty. Vtedy som si uvedomila, že v dnešnom hektickom svete, kedy ľudia pomaly nemajú čas ani na seba a nieto ešte na overovanie informácií, je práve táto práca veľmi dôležita. Dezinformácie a fake news majú obrovský dopad na ľudí a ja som chcela byť novinárkou, ktorá nastolí pravdu.

Ako teda overujete, či je informácia pravdivá alebo nie?

V každej situácie situácií sa to líši. Pravidelne sledujem konferencie prominentných ľudí či politikov, vyjadrenia rôznych influencerov a monitorujem všetky arménske média. Keď vyjde nejaký článok, ktorý sa zdá byť veľmi pochybný a nepravdivý, nasleduje porada s mojím tímom. Zvažujeme dôležitosť overenia informácie, a keď sa zhodneme na tom, že je to nutné, vtedy sa začína proces overenia. Robíme to pomocou rôznych nástrojov na overovanie článkov, obrázkov alebo videí, otvorených dát či štatistík alebo jednoducho porovnávame niekoľko článkov na tú istú tému a porovnávame ich s našimi zisteniami. Veľakrát riešime nepravdivé informácie aj so zahraničnými novinármi.

Aký je potom ďalší postup?

Ihneď o tom napíšem článok. V ňom sa snažím zúžiť a zosumarizovať fake news – o čom informácia pôvodne bola a aká je skutočná pravda. K tomu vyjde aj menšia reportáž a aby sa o tom dozvedela aj mládež, základné body publikujeme aj na sociálnych sieťach.

Kedy je informácia stopercentne overená?

Keď niekoľko ľudí z tímu overí tú istú informáciu a sme si určite istí, že sme celý proces overovania urobili správne. Nemáme žiadne body alebo kroky, jednoducho sa všetci zhodneme, že táto informácia je pravdivá alebo nie.

Ste jednou z desiatich žurnalistov v Arménsku, ktorí sa zameriavajú práve na overovanie faktov. Aká je situácia s informáciami vo vašej rodnej krajine?

Pred tromi rokmi, keď sme ešte naplno neoverovali fakty, arménske média si písali čo len chceli. Avšak, keď sme začali ich články overovať a priamo citovať média, ktoré klamú, ich postoj sa zmenil. Je veľmi dôležité spomenúť meno konkrétneho média, pretože veľa čitateľov sa im otočí chrbtom. Začnú pociťovať istý tlak, že musia písať len pravdu, pretože vedia, že my na to prídeme. Niekedy však len manipulujú a snažia sa rozvrátiť celú spoločnosť na dva tábory. V takom prípade je to oveľa ťažšie, pretože dezinformácie nešíra, no roznášajú domnienky.

Od začiatku rusko-ukrajinskej vojny môžeme tiež vidieť nárast falošných správ. Našli ste nejaké články, ktoré neboli pravdivé?

Tak tých teda bolo! Hneď od prvého dňa sme sa zamerali na informácie prichádzajúce z Ukrajiny a z Ruska. Našli sme mnoho rýchlych správ a fotiek, ktoré mali byť spojené s touto vojnou, no nebolo to tak. Prišli sme na to, že sú oveľa staršie a vôbec nezapadajú do tohto kontextu. Mnoho dezinformácií chodí z ruskej strany a z ich propagandy.

Aký je rozdiel medzi misinformáciou a dezinformáciou?

Misinformácia je falošná a nepravdivá. Dezinformácia je taká je taktiež nepravdivá, no jej pôvodca vie, že je falošná a aj napriek tomu ju posúva ďalej. Obe sú to teda falošné informácie, no dezinformácia má negatívny účel s cieľom zámerne oklamať.

Keď si teda vezmeme rusko-ukrajinskú vojnu, ktorá z týchto dvoch sa objavuje viac?

Podľa môjho názoru je to misinformácia. Samozrejme, ruská propaganda môže šíriť mnoho dezinformácií, rovnako tak aj ukrajinská strana, no v dnešnej dobe mnoho žurnalistov neoveruje fakty do hĺbky. Aspoň u nás v Arménsku tomu tak je. Pred pár týždňami som videla článok o situácií na Ukrajine. Obsahoval obrázok, na ktorej sa nachádzala budova v Mariupole s ruskou vlajkou a následne sa fotka šírila v ďalších médiách. Nakoniec sa ukázalo, že novinár použil fotku z pred asi šiestich rokov. Častým problémom je, že dané médium chce byť prvé, ktoré taký článok vydá, aby mali čo najviac kliknutí alebo zhliadnutí. Rýchlosť častokrát neznamená kvalitu.

Stretli ste sa niekedy vo svojom živote s niečím, čo by pre vás mohlo byť veľmi nebezpečné? Vyšetrovali ste alebo hľadali pravdu aj napriek tomu, že ste vedeli, že sa kvôli tomu môžete ľahko dostať do problémov?

Pred pár rokmi som pátrala po tom, aké výhody mali príbuzní nášho bývalého prezidenta. Všetci to boli klamári zapojení do korupcie, ktorí získavali rôzne privilégiá od vlády. Keď sme publikovali video s rôznymi analýzami a vysvetleniami, ľudí to zaujalo a video malo mnoho zahliadnutí. Vtedy som sa začala obávať. Nielen ja, ale aj moja rodina a známi, dokonca aj editori rozmýšľali, že by sme moje meno nemali pod podobné pátrania zverejňovať, ale to som odmietla.

Ako to dopadlo?

Našťastie sa nič vážne nestalo. Samozrejme, že pravda bola na našej strane, no vláda to nijak neriešila. Krátko na to bol zvolený nový prezident.

Na Slovensku bol pred pár rokmi zavraždený novinár, ktorí odhaľoval práve korupcie politikov a bol kvôli tomu zavraždený. Akú slobodu majú arménski žurnalisti?

Nie úplnú, ale majú. Je to omnoho lepšie ako to bývalo, najmä po nežnej revolúcií v roku 2018. Novinári sú voľnejší a majú oveľa viac slobody. Ak ale novinári píšu o korupcií alebo sa až moc do hĺbky zaujímajú o veci politikov, ktoré sú podozrivé, vláda neurobí nič, no ľudia podporujúci týchto politikov často na novinárov kladú tlak a vyzývajú ich, aby to nerobili. Nie je to však nič vážne.

Ako si obyčajní ľudia môžu overiť, či je článok, ktorý práve čítajú, pravdivý alebo nie?

Musia si položiť niekoľko otázok. Kto tento článok napísal? Je dôveryhodným zdrojom? Kde sa článok nachádza? Na akej stránke alebo aké médium ho vydalo? Nachádzajú sa v článku nejaké zdroje? Sú spoľahlivé a relevantné? Ďalej je možné nájsť si ten istý článok v rôznych médiách a porovnať si jeho obsah. A v neposlednom rade si nájsť, kto médium financuje, to je často hlavný faktor.

Čo by ste odkázali všetkým budúcim novinárom?

Mali by si byť vedomí ich dôležitého postavenia spoločnosti a ich pravej funkcie – slúžiť ľuďom. Je dôležité byť motivovaný a hľadať svoje miesto vo svete žurnalistiky. Je to inšpirujúca práca, ktorá má niekedy až neočakávané zvraty a dopady, no to je to čaro. Bežte do sveta, spoznávajte sa, rozprávajte sa s ostatnými žurnalistami a vymieňajte si skúsenosti. Objavujte a pokúste sa vždy priučiť niečomu novému. A hlavne hovorte vždy pravdu a len pravdu!