Divadlo Aldente: Ich inakosť je to, čo im pridáva, nie uberá

Divadlo Aldente od roku 2014 tvorí a hrá inscenácie, v ktorých spája profesionálnych hercov s mladými hercami s Downovým syndrómom. Nemá stálu scénu, hrajú na festivaloch, v školách, v divadelných sálach nielen v Brne. V poslednej dobe sa divadlo dostáva nielen do väčšieho povedomia ľudí, ale aj divadelnej obce.

V Leitnerovom klube v Brne včera večer zahralo Divadlo Aldente reprízu svojho predstavenia Stand Up Down. Ľudia rôznych vekov zaplnili divadelnú sálu, a od začiatku až do konca sa neprestali smiať. Inscenácia, ktorú režíroval komik a herec Filip Teller, si získala všetkých. Dokonca aj tých, ktorí ju už videli niekoľkokrát. „Toto je jedno z mála talk shows, ktoré sa dá donekonečna reprízovať. Vždy je totiž iné,“ zasmial sa režisér hry Filip Teller. Herci sú zakaždým rovnako úprimní, a zároveň dokážu prekvapiť novinkami.

Stand Up Down je predstavenie, ktoré má formu talk show, ktorú Teller moderuje. Spočíva v tom, že sa hercov s Downovým syndrómom pýta najrôznejšie otázky o ich živote, názory na lásku, či to, čo nosia v kabelke. Často dostane odpoveď, ktorú ani on sám nečaká. „Hanička, čo by si si ty kúpila za zarobené peniaze?“ pýta sa Teller herečky Hanky Bartoňovej. „Tak vodu, elektrinu a hlavne dovolenku,“ odpovedá okamžite Hanka. Po divadle od Hanky vyzvedám, ako hodnotí predstavenie. „Zatiaľ najlepšie, aké kedy bolo,“ po chvíľke zamyslenia odpovedá.

„Veci najlepšie chápem pomocou divadla“

Divadlo Aldente, ktoré pôvodne vzniklo v roku 2008, založila režisérka Jitka Vrbková. S ďalšími divadelnými študentami do roku 2014 vytvorili okolo dvadsať inscenácií. „Boli sme študentské divadlo, ktoré sa snažilo byť alternatívne,“ smeje sa Vrbková. Stávalo sa, že namiesto dramatických textov používali v hrách poéziu, či hrali divadlo na detských preliezačkách.

V roku 2014 sa ale Jitke narodila dcéra Klárka s Downovým syndrómom. „Keď sa niečo snažím pochopiť, tak to zvládnem najlepšie prostredníctvom divadla. Rozumiem mu asi lepšie, než životu,“ vysvetľuje Vrbková. „Všetky tie psychologické a pedagogické knihy, ktoré som prečítala, hovoria o tom, v čom je problém, a čo sa s ním má robiť. Ja som ale potrebovala vedieť, akí sú to vlastne ľudia,“ pokračuje. Potom si prečítala knihu od Denisy Střihavkovej, českej spisovateľky s Downovým syndrómom, ktorá jej otvorila oči. „Tá kniha je veľmi divadelná. Zároveň je vtipná a chvíľami dramatická. Po prečítaní som si povedala: Toto musím vidieť na javisku! Lenže keď chcem niečo vidieť na javisku, tak si to musím urobiť sama,“ hovorí so smiechom Vrbková.

Rozhodla sa teda vytvoriť divadlo s detskými hercami s Downovým syndrómom. V spolku Úsmevy, ktorý združuje ľudí s týmto syndrómom, sa Vrbková spýtala, kto by chcel hrať divadlo. Bolo otvorené úplne pre všetkých, a keďže v tom času učila na JAMU, rozbehla ho so študentami odtiaľ. Odvtedy sa všetci profesionálni herci v divadle vystriedali, väčšina hercov s Downovým syndrómom však v divadle zostala od úplného začiatku až doteraz.

„Skúsenosť s hercom s Downovým syndrómom dokáže každého v divadle posunúť vpred“

Keď v Aldente začali s deťmi pracovať, vôbec nevedeli, či vydržia na javisku celé predstavenie, pretože na skúške sa zvládli sústrediť približne päť minút. Nakoniec na javisku vydržali hodinu. „Neskutočne ma bavilo to, že som vlastne nevedela, ako na to,“ opisuje začiatky Jitka Vrbková, ktorá sa v divadle zhostila role režisérky a zároveň herečky. Dodáva, že ju od začiatku bavila výzva, ktorú jej tvorba s hercami s Downovým syndrómom, priniesla.

Od roku 2014 v Aldente zrežírovali a zahrali takmer desať inscenácií, z nich väčšina má takmer voľný scenár a herci v nich improvizujú. Pár z nich má ale scenár pevný, medzi nimi napríklad Antigona či Zlatý kolovrat.

„Myslím, že skúsenosť s človekom s Downovým syndrómom vie každého v divadelnom myslení posunúť. Či už je to scénograf, režisér, herec, alebo napríklad dramaturg, ktorý do predstavenia musí zakomponovať ich inakosť,“ vysvetľuje Vrbková.

Spočiatku v ich divadelných predstaveniach hrali v menšom počte herci bez handicapu preto, aby nejakým spôsobom hru usmerňovali. Teraz už herci s handicapom majú takú úroveň, že by inscenácie fungovali aj bez tých profesionálnych. „My sme sa teraz už dostali k tomu, že nám je jedno, koľko tam bude hrať hercov s Downovým syndrómom, a koľko bez neho,“ objasňuje Vrbková. Rozhodli sa, že už sa nechcú špecifikovať len ako divadlo s hercami s Downovým syndrómom a do hier ich nasilu obsadzovať. Jednoducho chcú, aby ich predstavenia boli dobré, a nezáleží im na tom, kto v nich hrá. Väčšinou je to ale päťdesiat na päťdesiat. „Ja ako režisér mám s touto kombináciou veľké možnosti. Keď je v hre herec so syndrómom a herec bez neho, ich spojenie vytvára významy a situácie, ktoré predom nemusia byť vymyslené. Pretože jeden hovorí väčšinou pomalšie, druhý rýchlejšie. Jeden je úplne úprimný, druhý nie,“ pokračuje Vrbková.

„Robíme divadlo, nie sociálny projekt“

Najväčší úspech pre Aldente je teraz to, že budú hrať na festivale Divadelný svet Brno, ktorý sa uskutoční na konci mája (květen). „Je to festival, ktorý je medzinárodný. Zároveň je určený pre profesionálne divadlá, a nie pre tie, ktoré zamestnávajú ľudí s postihnutím. Pre nás je to známka prijatia,“ hovorí Vrbková s nadšením. Na festivale budú hrať drámu Antigona.

Z divadla, ktoré bolo spočiatku vytvorené pre známych a rodičov, a do ktorého ľudia chodili preto, že v ňom hrajú ľudia s postihnutím, sa stalo divadlo, kam chodia diváci preto, že chcú mať pekný večer. Aktuálne boli prijatí do programu Nová Krev na Scéně, ktorý združuje mladých divadelných profesionálov. „Je pre nás veľká česť, že sme boli do programu prijatí, a je to pre nás šanca, aby nás niektorí prestali vnímať len ako kuriozitu,“ priznáva Vrbková. Dodáva, že veľmi bojujú za to, aby v médiách o Aldente písali ako o divadle s hercami s Downovým syndrómom. Namiesto slova herec totiž často používajú označenie ľudia alebo deti.

Vrbková by si priala, aby verejnosť prijala, že robia divadlo, nie sociálny projekt. Dodáva, že toto si myslia hlavne ľudia, ktorí predstavenie Aldente ešte nenavštívili. „Diváci k nám naozaj nechodia zo súcitu. Chodia preto, lebo sa im to páči,“ dokončuje Vrbková.

Na konci článku je priložená časť zvukovej nahrávky z reprízy Stand Up Down, ktorá sa uskutočnila 31.3.2021 v Leitnerovom Klube. V nahrávke je Filip Teller v roli moderátora, ktorý sa pýta otázku o politike najskôr herca Martina Kříža, a potom herečky Hany Bartoňovej. Dramaturgiu inscenácie vytvorila Jitka Vrbková, režisér je Filip Teller, hudba je v prevedení Ondřeja Klíča a Jana Kyncla.