Lichtenštajnské kniežactvo nemá právo na pozemky v Kolíne. Rozhodol Ústavný súd

Pred piatimi rokmi podala Nadácia kniežaťa z Lichtenštajnu spolu s kniežaťom Hansom Adamom II. žalobu na súd v Kolíne. Nárokovali si pozemky, ktoré ich predchodcovi Františkovi Jozefovi II. odobralo Československo na základe prezidentského dekrétu z roku 1945, ktorý sa týkal prerozdeľovania majetku Nemcov, Maďarov a „zradcov českého a slovenského národa“. Hlavným argumentom Lichtenštajnovcov bolo, že dekrét sa na ich predchodcu Jozefa II. v skutočnosti vzťahoval neprávom.

Okresný súd v Kolíne aj Krajský súd v Prahe žalobu zamietli s tým, že súčasné kniežactvo nemôže mať na tomto vlastníctve „naliehavý právny záujem“, a že to smeruje skôr k právnej neistote súčasných vlastníkov. Lichtenštajnovci sa rozhodli proti týmto rozsudkom podať ústavnú sťažnosť tvrdiac, že boli porušené ich základné práva – napríklad vlastniť majetok alebo právo na súdnu ochranu.

Ústavní sudcovia v Brne dnes vo svojom náleze sťažnosť zamietli a súhlasili tak s predošlými dvoma rozhodnutiami. V tlačovej správe sa píše, že „Ústavný súd sa otázkou konfiškácie majetku po druhej svetovej vojne, reštitúciou a odčinením krívd už opakovane zaoberal“ a „v teraz pojednávanej veci nenašiel dôvod sa od predchádzajúcich záverov odchýliť.“

„Dôvod, prečo Ústavný súd zamietol sťažnosť kniežat, spočíva hlavne v tom, že zákonodarca jasne vymedzil, od ktorej doby majú byť krivdy naprávané. Od 25. februára 1948,“ vysvetlil Stisku ústavný sudca Tomáš Lichovník. „Teraz rozprávam sám za seba, krivdy sa tu iste diali aj predtým, ale Ústavný súd ani obecné súdy nemôžu nahradzovať vôľu zákonodarcov a naprávať krivdy, ktoré sa tu stali skôr bez toho, aby k tomu mali zákonné zmocnenie,“ dodal.

Na náleze sa zhodli dvaja z troch posudzujúcich sudcov. Ten tretí, David Uhlíř, vydal vlastné odlišné stanovisko. „Stanovisko Ústavného súdu považujem za chybné, pravdepodobne najspornejšie zo všetkých stanovísk prijatých za dobu jeho existencie. Myšlienka, že by František Jozef II., knieža z Lichtenštajna, bol spoluzodpovedný za zločiny Tretej ríše, a že sa na neho preto vzťahuje dekrét prezidenta republiky, je absurdný,“ uvedl Uhlíř. A dodal, že rozhodovanie Ústavných aj obecných sudcov je podľa neho ovplyvnené aj politickými a ekonomickými úvahami.