Bojíte sa publika? Začnite debatovať, radí prezidentka brnenského debatného klubu

Univerzita

Bojíte sa publika? Začnite debatovať, radí prezidentka brnenského debatného klubu
Sára Provazníková je 4. rok prezidentkou debatného klubu v Brne. Debate sa venuje už skoro deväť rokov, dva roky bola hlavnou rozhodkyňou Slovenskej debatnej asociácie. Foto: Marek Bartonek

Akademická debata má v súčasnosti v Česku a na Slovensku silné zázemie. Slovenská debatná asociácia na Slovensku a Asociace debatních klubů v Česku pomáhajú žiakom a učiteľom založiť vlastný klub a zúčastniť sa prvých turnajov už od základnej školy. Programy pokračujú na stredné školy a gymnáziá. Mnohých debatérov a debatérky táto záľuba nepustí ani po nástupe na univerzitu, preto existujú kluby, turnaje a majstrovstvá na úrovni vysokých škôl. O tom, ako univerzitný debatný turnaj vyzerá, v čom je pre účastníkov stále príťažlivý a prínosný, a či by sa do neho mohol zapojiť ktokoľvek, odpovedá v rozhovore pre Stisk hlavná organizátorka posledného debatného turnaja v Brne a prezidentka brnenského debatného klubu Sára Provazníková.

Minulý víkend ste Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity zorganizovali debatný turnaj Brno Open. Prihlásilo sa veľa ľudí? Stúpa záujem o debatu?

Povedala by som, že záujem určite stúpa, nepamätám si, že by sme niekedy predtým mali turnaj, kde sa prihlásilo vyše deväťdesiat ľudí z Česka a Slovenska. Pomaly sme pre nich nemali dosť rozhodcov. Hlavný dôvod podľa mňa je, že záujem o debatu podporujeme už u mladších ľudí - kedysi na tieto turnaje chodili len vysokoškoláci, dnes to už láka aj mladších debatérov a debatérky. Zaujíma ich nový, interaktívnejší formát, ktorý si vyžaduje viac improvizácie ako model, čo majú na stredných školách.

Ako vyzerá súťažná debata?

Existuje viac formátov, akými debata môže prebiehať. Na väčších turnajoch a u nás v klube väčšinou používame BP (British Parliamentary) formát. Debatujeme v tímoch po dvojiciach. Na jednej strane je vláda, ktorá sa typicky snaží niečo presadiť a na druhej opozícia, ktorá s vládou nesúhlasí. Téza, alebo teda výrok, ktorý máte na základe svojej strany podporiť alebo mu oponovať, môže byť skoro o hocičom – o spoločnosti, politike, ekonómii, covide, filozofii. Povedzme napríklad „Všetky potraty by mali byť zakázané.“ Tu sa vláda snaží presadiť za každú cenu zákaz potratov a opozícia jej celý čas protirečí a naopak vysvetľuje možné problémy s takouto legislatívou. Dôležité je, že stranu si v žiadnej debate nevyberáte, je vám náhodne pridelená.

Prečo debatéri neobhajujú svoj vlastný názor?

Tým, že ste nútení pozrieť sa na veci aj z iných uhlov pohľadu, alebo dokonca musíte byť schopný ich z druhej strany aj presvedčivo obhájiť, vás debata učí pozrieť sa na veci viac kriticky. Keď pravidelne obhajujete názory, s ktorými nesúhlasíte, naučíte sa ľahšie chápať a tolerovať iné pohľady na vec. Zároveň by som povedala, že to ešte viac trénuje aj vašu pohotovosť, teda schopnosť tvoriť presvedčivé argumenty na mieste. S vaším parťákom z tímu sa dozviete tézu a či ste za alebo proti, a do pätnástich minút potrebujete prísť s nejakou stratégiou a argumentami. Ani niekde na pive s kamarátom predsa nepoviete „Počkaj, daj mi polhodinu, pozriem ako to je s tou českou ľavicou.“

Koho majú tie argumenty a stratégia v rámci debaty presvedčiť?

Debatu rozhodujú rozhodcovia. Nie každý dlhoročný debatér by automaticky vedel aj kvalitne rozhodovať. Na pochopenie kritérií ,ako hodnotiť prejav, argumenty a stratégiu tímov, ale aj jednotlivých debatérov, sú potrebné špeciálne rozhodcovské semináre a veľa praxe. Sledujeme konkrétne veci ako napríklad konzistenciu, napríklad či si členovia tímov navzájom neprotirečia, alebo hĺbku analýz, teda či sme si vypočuli dokončený argument, alebo nám bolo predhodené len prázdne tvrdenie. Skrz takéto konkrétne parametre sa potom snažíme objektívne obodovať každý tím a rečníka.

Spomínali ste nejaké kritické myslenie a argumentačnú pohotovosť. Ponúka debata aj iné výhody?

Veľa ľudí, ktorí ku nám na klub prídu prvýkrát, bojuje napríklad so strachom rečniť pred ľuďmi a s problémom jasne formulovať svoje myšlienky pod tlakom. Debata je ideálne prostredie na tréning práve proti týmto nedostatkom. Nenaučí vás len, ako o veciach kriticky premýšľať, ale zároveň vás trénuje vo vyjadrovaní. A to je dosť podstatná zručnosť. Celý život sa snažíme, aby nám ostatní porozumeli.

Je debata pre každého? Zvládne to napríklad nejaký nekonfliktný introvert?

Myslím, že debata je v prvom rade pre introvertov. Práve tí môžu mať dlhodobý problém presadiť sa, pretože ich v živote často prehlušujú ľudia s lepšími rečníckymi schopnosťami a charizmou, ale nie nevyhnutne prínosnejším obsahom. Preto v reálnom živote skôr pozorne počúvajú a dávajú priestor ostatným. Debata týmto introvertom garantuje tých 7 minút, kde niekto naozaj počúva a sústredí sa na to, aké kvalitné argumenty k témam dokážu priniesť. Vymedzený čas pre ich reč, do ktorého im viac-menej nikto zasahovať nemôže, im dáva priestor na rozvoj presne tých zručností, ktoré im v živote môžu chýbať, ako je napríklad sebaistota a presvedčivosť. Okrem toho, po prekonaní nováčikovskej trémy majú introverti obrovský potenciál byť dobrými debatérmi. Problém veľa nováčikov je, že sa postavia a vyhádžu čo najviac podnetov, ktoré im k téme napadnú. Debatu pritom zvykne vyhrávať skôr hlbšia analýza a porozumenie témy, ktorú práve riešime. A v tom sú introverti ako doma, pretože niečo podobné robia v hlave neustále. Takže nie, vôbec si nemyslím, že by v debate mali extroverti nejakú veľkú výhodu. Aj posledné dve Československé akademické majstrovstvá v debate (AMČSR) vyhrali introverti.

Čo ak sa neplánujem venovať politike alebo humanitným vedám? Oplatí sa mi debatovať?

Medzi debatérmi je samozrejme veľa ľudí, ktorí sa profilujú humanitne a neskôr sa možno priamo plánujú angažovať v politike. Jeden bývalý debatér je napríklad poradca Slovenskej prezidentky. Na druhej strane nemôžem povedať, že to je nejaké prísne pravidlo. Len do nášho klubu v Brne chodia ITčkari, ekonómovia, študenti jazykov, pár ľudí máme zo stavebníctva. Okrem toho, že debata je zábava, tak aj zručnosti, ktoré vám pomôže nadobudnúť a rozvinúť, využijete všade.

Keby som sa chcel pridať k vášmu klubu, čo mám spraviť?

Všetky informácie o našom klube, ale aj o debatovaní celkovo sa dajú nájsť na našom instagrame „debata_brno“ alebo na Facebooku „Debatní klub studentů MU“. Máme tam všetky pravidlá debaty, novinky, tipy a triky, takže určite sa oplatí pozrieť aspoň Instagram. Stretávame sa každú stredu o šiestej poobede na Fakulte sociálnych štúdií MUNI. Na debaty sa môže ktokoľvek prísť pozrieť, nerátame automaticky s tým, že kto príde, musí debatovať.

Další články o debata