Vojna núti niektoré charity obmedziť svoj dosah, nemajú kapacity

Česko - Šatníky v Brne a v Prahe, charitatívne organizácie poskytujúce materiálnu pomoc samoživiteľkám, sa rozhodli, že na neurčitý čas požiadajú svoje návštevníčky, aby do Šatníku nechodili. Zhodnotili, že ľudia, utekajúci z Ukrajiny kvôli vojne, majú väčšiu núdzu o pomoc než české samoživiteľky. Zároveň na pomoc obom skupinám nemajú priestory ani ľudí. České samoživiteľky sa však tiež často nemajú na koho obrátiť a stratením možnosti navštíviť Šatník stratili istoty, ktoré im to poskytovalo. Stále však existujú organizácie, ktoré pomoc ponúkajú.

„Približne rok poskytujeme pomoc samoživiteľkám a rodinám v núdzi. Sme najlepšie pripravení na okamžitú materiálnu a ďalšiu pomoc vojnovým utečencom (ženám a deťom),“ vyjadril sa ženský brnenský spolok Vesna v oficiálnom statuse na ich Facebookovom účte. Na začiatku príspevku doložili, že bez jej opýtania to platí aj za Noru Fridrichovú, novinárku Českej televízie, ktorá založila pražský Šatník. Ten, podobne ako brnenská Vesna, pomáha samoživiteľom, mimo iného, hlavne materiálne.

Obe charitatívne organizácie vyvolali medzi verejnosťou rôzne ohlasy. Väčšia časť chce pomôcť – darovať veci, poslať peniaze či uvariť jedlo. „Veľa darcov zdôrazňovalo, že veci chcú dať Ukrajincom. Nie preto, že nechcú pomáhať mamám v Česku, ale kvôli tomu, že tie ukrajinské prichádzajú len s jedným kufrom,“ povedala v rozhovore pre DVTV Nora Fridrichová. Ďalšia časť ľudí v komentároch vyjadruje nesúhlas s tým, že organizácie vylučujú českých občanov v núdzi. Medzi nimi aj české samoživiteľky, ktoré v týchto organizáciách stratili oporu, na ktorú sa spoliehali.

„Samozrejme, že bude silnieť odpor z tej scény, ktorá je tradične protiutečenecky naladená. Myslím si ale, že solidarita pokračovať bude,“ dodala pre DVTV Fridrichová. Takzvaných internetových trollov je na sociálnych sieťach mnoho. Takmer pod každým príspevkom o pomoci ukrajinským utečencom sa vyskytnú komentáre od Čechov, ktorí vojnu spochybňujú, či od ľudí, ktorí tvrdia, že sem v skutočnosti chodia bohatí Ukrajinci, ktorí pomoc nepotrebujú. Medzi komentármi sú však aj ženy a (menej často) muži v zlých finančných situáciách, ktorí sa pýtajú, kam inam si po pomoc majú zájsť.

„Zatiaľ som sa do brnenského Šatníku nedostala. Ale vedomie, že môžem, keď to budem potrebovať, mi dodávalo akýsi pocit istoty, že keď bude najhoršie, tam mi pomôžu,“ opisuje svoju situáciu samoživiteľka Jitka z Brna. Keď však po vypuknutí vojnového konfliktu spolok Vesna svojim predošlým návštevníčkam napísal, aby do šatníka nechodili a nepísali si o pomoc, okolo dvesto návštevníčok túto istotu stratilo. „Nevieme, ako dlho bude tento stav trvať, nedokážeme Vám povedať termín, kedy sa môžete objednať,“ dodáva v liste Barbora Antonová, ktorá Šatník pre samoživiteľov založila pred približne rokom.

V liste ešte pripomína, že sa návštevníčky majú zariadiť ako vtedy, keď Vesna neexistovala. „Máte maminky, babičky, dcéry, kamarátky, susedky, ktoré môžu trochu pomôcť. Máte zázemie, posteľ, aspoň nejakú istotu. Nič z toho Ukrajinky nemajú,“ vysvetľuje Antonová. Niektoré mamy samoživiteľky v Česku sú na tom však podobne, ako niektoré Ukrajinky.

35 percent samoživiteľov nemá peniaze na oblečenie

Jednou zo žien, ktorá sa ocitla na pokraji straty zázemia, je Monika z Plzne. „Dávala som na nájom tri štvrte svojho celého platu. Potom som zistila, že ma nájomca klame na vyúčtovaní vody a tepla. Keď som mu povedala, že to len tak nenechám, odstavil nám teplú vodu a povedal mi, že do mesiaca sa mám vysťahovať,“ hovorí Monika, toho času ešte samoživiteľka. „Mám tri deti, z toho najstaršie malo vtedy päť rokov. Šla som si teda požiadať o mestský byt, kde mi povedali, že môžem čakať aj rok. Sociálka sa mi vyhrážala, že ak si nenájdem bývanie, vezmú mi malú,“ opisuje. Dodáva, že pomoc ľuďom zasiahnutým vojnou by mala prísť, ale mala by byť spravodlivá.

Celkový počet samoživiteľov v Česku je odhadovaný na dvesto tisíc. Z výsledkov minuloročných prieskumov vychádza, že 35 percent všetkých samoživiteliek nemá peniaze na oblečenie, 33 percent nemá peniaze na dobrú stravu a 36 percent z nich má neúnosné výdaje na bývanie. Až 63 percent si nemôže dovoliť športové či kultúrne aktivity. „Koronavírusová kríza a zdražovanie v poslednom období túto skupinu bezpochyby zasiahlo veľmi negatívne,“ vyjadruje sa Dana Pavlousková, riaditeľka Klubu slobodných matiek, charity na pomoc samoživiteľkám.

Pomôcť sa nedá všetkým

Je stále veľa charít, ktoré naďalej pomáhajú českým občanom v núdzi, alebo sa snažia pomôcť každému, kto to potrebuje. Napríklad Klub slobodných matiek obdržal zatiaľ len dve žiadosti od Ukrajinských samoživiteliek a v oboch prípadoch v spolupráci s inou organizáciou. „Naša nezisková organizácia sa primárne zameriava na poskytovanie pomoci českým sólo rodičom. V prípade väčšieho záujmu ukrajinských žiadateľov by sme túto záležitosť museli riešiť separátne,“ hovorí Pavlousková. Dodáva, že musia rešpektovať hlavný účel finančných prostriedkov od ich darcov, ktoré sú určené na podporu českých samoživiteľov. Klub slobodných matiek pomáha hlavne finančne a to príspevkami na potraviny a bývanie.

Ďalšia charitatívna organizácia, ktorá pokračuje vo svojej pomoci tak, ako to robila už od založenia v roku 2016, je Fandi mamám. Zakladateľky Žaneta Slámová a Petra Květová Pšeničná sa sústredia na materiálnu pomoc samoživiteľkám a ich deťom. „Podľa toho, čo vieme od maminiek, české samoživiteľky sa aktuálne častejšie ocitajú na hranici chudoby, vrátane tých, ktoré to ešte pred rokom zvládali,“ vyjadrila sa Žaneta Slámová. Na vine je podľa nej pandémia, zvýšenie cien energií, inflácia, s ktorou potom súvisí zdraženie potravín, oblečenia, školských obedov či krúžkov. Tieto faktory ovplyvňujú predovšetkým rizikové skupiny, medzi ktoré samoživiteľky v Čechách patria. „Niektoré z týchto žien sa stretávajú s problémami v zamestnaniach, keďže museli kvôli pandémii zostávať s deťmi doma, alebo firmy, v ktorých pracovali, skrachovali. Je pre nich teda ťažké nájsť si novú prácu a spojiť ju so starostlivosťou o deti, ak sú na ne samy,“ dopĺňa Slámová.

Organizácia Fandi mamám sa ale do pomoci utečencom z Ukrajiny zapojila cez projekt FandiMat, čo je aplikácia do mobilu, či na webe, ktorá funguje na princípe mapy. V nej sa dá nájsť, kto vo vašom okolí potrebuje pomoc a tam pomoc rovno poslať. „V aplikácii sme vytvorili kategóriu na pomoc ľuďom z Ukrajiny, kde ľudia nájdu otvorené zbierky alebo kde môžu materiálnu pomoc ponúknuť,“ vysvetľuje Slámová.

Charitatívne organizácie by chceli pomôcť všetkým, ale niektoré na to nemajú prostriedky. Hlavne tie, ktoré ľuďom pomáhajú priamo, teda verejnými zbierkami. „Viem, že ľudí trápi, že pôvodné klientky sú odsúvané na vedľajšiu koľaj. Má to riešenie: zožeňte si priestor a ľudí, ktorí budú pracovať zadarmo,“ píše Antonová v liste.