Vedecké jednohubky priniesli hosťom prastaré bielkoviny aj rekonštrukciu vírusov
Domácí
Brno - Model vírusu SARS-Covid 19, archeologické nástroje, či voľné diskusie s vedcami - to všetko ponúkal večer Vedecké jednohubky v brnianskej Hvezdárni. Dve prednášky od Evy Svobodovej a Tibora Fűzika priniesli témy paleoproteomiky a elektrónových mikroskopov. Sprevádzané boli aj trojrozmernými modelmi súvisiacimi s ich prácou.
Prednáška Evy Svobodovej sa venovala vedeckej disciplíne paleoprotemika - teda skúmaniu starých proteínov. "Starých to nemyslím proteíny vo vašom jogurte, ktorý je rok po záruke. Myslím tým proteíny staré milióny rokov," priblížila Svoboda.
Skúma teda hlavne rôzne predmety z archeologických nálezov, na ktorých by sa mohli nachádzať stopy bielkovín. Keďže nie všetky materiály sa zachovávajú rovnako, najlepšie vzorky sú pre ňu z tvrdých predmetov - napríklad kosti, keramika, alebo zuby, ktorým sa venuje najčastejšie.
Študovala konkrétne stopy potravín v zubnom kameni starom 3 milióny rokov. Medzi iným sa podieľala aj na výskume pozostatkov Johana Gregora Mendela, opäť konkrétne jeho zubov. "Nanešťastie sme tam nenašli výrazné pozostatky potravín. Ja som napríklad dúfala, že tam nájdeme stopy hrášku," smeje sa Svobodová. Mendel sa totiž preslávil objavmi v oblasti genetiky, ktoré skúmal práve pomocou šlachtenia hrachu.
Skúmanie prastarých proteínov má podľa Svobodovej hneď niekoľko významov. Za prvé, sú dochované oveľa staršie vzorky ako napríklad DNA. Kým najstaršia DNA má 2 milióny rokov, u proteínov to je až 24 miliónov. "Vieme vďaka tomu skúmať omnoho staršie živočíchy. DNA nám síce prezradí viac, ale ako sa človek vracia späť v čase, od istého momentu narazí na veľký problém s h ľadaním vzoriek," hovorí Svobodová. A aj z proteínov sa dá získať veľa informácií - medzi inými napríklad aj pohlavie živočícha, z ktorého pochádzajú, kmeňovú sekvenicu jeho buniek, niekedy aj informácie o jeho strave.
"A čo sa týka starých ľudských civilizácií, proteíny vedia ukázať napríklad akú stravu jedli, aké materiály používali, k akým látkam mali prístup - napríklad rôzne oleje, kože a kožušiny, alebo kostné nástroje," ukončuje prednášku Svobodová.
Tibor Fűzik prednášal o elektrónových mikroskopoch, a ako sa pomocou nich dajú skúmať vírusy. Elektrónový mikroskop dokáže urobiť dvojrozmerné snímky vírusov, ich kvalita je ale nízka.
Elektrónový mikroskop
Pracuje v teplotách -196 stupňov celzia
Elektróny, ktoré pozoruje, sú aktivované napätím 300 000 voltov
Dokáže obraz zväčšiť až miliónkrát
Má 16 megapixelovú kameru
Zdroj: Tibor Fűzik
"Celkový trojrozmerný model hotového vírusu sa teda vytvára počítačovým kombinovaním desiatok tisícov týchto fotiek z rôznych uhlov. Predstavte si, že vidíte mňa len z jediného uhla. Neviete teda, či som len plochý ako placka, alebo aký som vlastne široký. Keď ma ale obídete a odfotíte niekoľkokrát z každej strany, a potom si tieto fotky skombinujete, viete oveľa lepšie odhadnúť, ako v skutočnosti vyzerám," vysvetľuje Fűzik.
V prednáške spomínal okrem iného aj bakteriofágy - vírusy, ktoré sa dokážu "zavŕtať " do baktérie, a ako injekcia do nej vpustia svoju DNA. Fűzik zvýrazňoval aj fakt, že vírusy nemusia byť pre ľudí len škodlivé. Niektoré z nich napádajú aj pre ľudí nebezpečné baktérie, čím ich neutralizujú. Napríklad vírus Fág 812 zabíja baktériu zlatého streptokoka.
Prednášky boli zorganizované Výzkumným centrom CEITEC MU - samostatnou výzkumnou organizáciou pod záštitou Masarykovej univerzity. "Máme 28 výzkumných tímov v oblastiach štruktúrnej biológie, neurovedy, molekulárnej biológie alebo rastlinnej stavby," priblížil jeho fungovanie Pavel Plevka, vedúci jednej z výzkumných skupín.
Po prednáškach mali hostia možnosť klásť prednášajúcim otázky, či pozrieť si rôzne predmety, od archeologických nástrojov, cez vzorky starých keramických nádob, až po 3D rekonštrukcie populárnych vírusov.