Výskum vzťahu študentov k drogám má v Česku najsilnejšiu tradíciu práve na MUNI
Domácí
Brno - Historicky najviac prieskumných sond monitorujúcich užívanie a názory na drogy vysokoškolských študentov vykonala práve Masarykova univerzita, tvrdí Petr Kachlík, docent špeciálnej a inkluzívnej pedagogiky. Najnovšiu z nich prezentoval v rámci projektu Awarness month v Inštitúte Pamäti národa v Brne.
Výskumy o užívaní a vzťahu k rôznym drogám a závislostiam sa vykonávajú poväčšine formou self-report dotazníkov, tvrdí Kachlík, ktorý sa podieľal na najnovšom z nich. Výskumy sa realizujú na rôznych univerzitách v Česku, ale práve na MUNI majú už od deväťdesiatych rokov najvyššiu periodicitu. Dáta z nich sa teda dajú porovnať s minulosťou, vďaka čomu je možné vysledovať rôzne trendy.
Najnovšia sonda z roku 2023 zhromaždila dáta od 1214 študentov zo všetkých desiatich fakúlt. 80 % vzorky však tvoria ženy, pričom dominujú študenti z prvých a druhých ročníkov bakalárskeho štúdia. Aj fakulty sú zastúpené nerovnomerne - najviac respondentov je z pedagogickej, lekárskej a informatickej fakulty.
Podľa výsledkov výskumu je užívanie drog medzi študentmi podobne rozšírené ako v celkovej populácii Českej republiky, podľa dát z Národného monitorovacieho strediska pre závislosti. Medzi najčastejšie návykové látky patria alkohol, s ktorým má skúsenosti vyše 80 % študentov, a nikotín, s ktorým má skúsenosti zhruba tretina študentov. Stav podľa Kachlíka nepredstavuje výrazné zmeny oproti predošlému výskumu, ktorý sa konal v roku 2009.
"Výrazný nárast bol ale zaznamenaný pri závislostiach na informačných a komunikačných technológiách. Ide napríklad o závislosť na sociálnych sieťach, počítačových hrách či surfovaniu na internete. Definícia rozdielu medzi závislosťou a nebezpečným užívaním nie je jasne definovaná, ale za problematické sa považuje, keď respondent trávi zábavou skrz informačné a komunikačné technológie viac než tri hodiny denne," tvrdí Kachlík. Podľa prieskumnej sondy teda trávi problematicky veľa času za monitormi každý piaty študent. Aj názory na túto závislosť sú zhovievavejšie - nadmerné používanie informačných a komunikačných technológií považuje za problematické oproti užívaniu omamných a psychotropných látok výrazne nižšie percento respondentov.
Trend podľa Kachlíka nie je limitovaný na MUNI či Českú republiku, prejavuje sa aj vo výskumoch v Európskej únii či celého sveta. Podľa dát Kancelárie OSN pre drogy a kriminalitu stúpol počet užívateľov, ako aj priemerný čas užívania informačných a komunikačných technológií za posledných 30 rokov v každej krajine, z ktorej sú dostupné dáta.
Užívanie informačných a komunikačných technológií môžu sprevádzať negatívne fenomény. Medzi ne patrí napríklad NOMO - zvýšená úzkosť pri odlúčení človeka od jeho mobilu či FOMO - strach zo zmeškania nejakej dôležitej udalosti či informácie. Medzi študentami je podľa Kachlíka rozšírená aj takzvana facebooková depresia - porovnávanie svojho života s prezentáciami ostatných ľudí na sociálnych sieťach.
História výskumov omamných a psychotropných látok siaha na MUNI do deväťdesiatych rokov, periodicky sa tématika skúma zhruba od roku 2000.
Kachlík prezentoval výsledky najnovšieho výzkumu v Inštitúte pamäti národa Brno v rámci projektu Awareness month, ktorý každoročne organizuje spolok SVAM (Safety and Violence Awareness Movement). "Spolok vznikol v roku 2022 ako iniciatíva študentov MUNI a reakcia na časté kauzy týkajúce sa hlavne sexuálneho násilia," priblížila Sabina Minářová, absolventka MUNI a členka spolku od jeho vzniku. Témou tohto ročníku Awareness month sú práve drogy, a verejnosti tému priblíži prostredníctvom štyroch prednášok, panelovej diskusie či stálej výstave v átriu FSS.