Ženy sa chcú vzdelávať aj dnes. Tak ako v minulosti sú ich útočiskom ženské spolky

Brno – Arnoldova vila prepojila historický odkaz ženských spolkov s názormi žien súčasnosti. Podujatie Ženy v akcii, ktoré Múzeum mesta Brna zorganizovalo v rámci polročného programu Silné ženy, priblížilo návštevníkom postavenie žien v spoločnosti 19. a 20. storočia. Tento mesiac rezonoval podujatiami odkaz pedagogičky a priekopníčky ženského vzdelávania Elišky Machovej.

Nie je spolok ako spolok

Workshop Ženy v akcii, ktorý sa konal 26. marca v Arnoldovej vile, zahájila lektorka Nela Maroušová výkladom o fungovaní ženských spolkov na prelome 19. a 20. storočia. Spolky žien sa podľa jej slov vyvíjali postupne, v závislosti od ich potrieb. Deľba spolkov závisela od funkcie a poslania: „Zo začiatku vznikali najmä vzdelávacie spolky, pretože ženy mali do polovice 19. storočia obmedzený prístup k vzdelaniu. Dobročinné aktivity zastrešovali najmä cirkevné organizácie. Neskôr sa formovali aj profesné spolky, ktoré vzdelávali ženy v konkrétnych odboroch,“ priblížila Maroušová. Zároveň zdôraznila, že do polovice 19. storočia boli ženy obmedzené len na základné vzdelanie, prípadne na domácich učiteľov. Tí však neboli zadarmo a dovoliť si ich mohli len ženy a dievčatá z vyšších vrstiev.

Koľko stojí vzdelanie?

Do výkladu sa aktívne zapájali aj účastníčky a hoci boli pozvaní aj muži, workshop tvorili len ženy. Vzdelávanie žien často porovnávali so súčasnosťou: „Viem, že dnes už je bezplatné vzdelávanie samozrejmosťou, napriek tomu ma zaujíma, či si ženy za vzdelanie v spolkoch museli zaplatiť?“ znela otázka jednej z účastníčok Kataríny Krištofovej.

Lektorka Nela Maroušová vysvetľuje, že štúdium, pomôcky aj ubytovanie si študentky hradili samy. „Tento fakt výrazne obmedzoval prístup dievčat z nižších sociálnych vrstiev a ku vzdelaniu sa tak opäť dostávali najmä privilegované dievčatá z bohatšieho prostredia.“ Dodala, že mnohé ťažko pracujúce ženy nemali po práci kapacitu ani čas na vzdelanie, aj keby mali finančné prostriedky. Doma ich totiž čakala ďalšia „domáca zmena“, v ktorej sa museli postarať o ich rodinu. „S tým sa vedia stotožniť aj mnohé dnešné ženy, keď na prácu v domácnosti ostanú popri ich pracovných povinnostiach samy,“ hovorí účastníčka Katarína.

Ženy si medzi sebou po celý čas predávali dokument, s názvom „Program Pokrokových žen na Moravě“ z roku 1898. Materiál vznikol v rámci aktivít moravskosliezskej ženskej organizácie, ktorá presadzovala vzdelanie a lepšie spoločenské postavenie žien. „Ženy si ho mohli prečítať v novinách a oboznámiť sa s myšlienkami organizácie. Vtedy to bol jediný spôsob, akým mohla organizácia spoločnosť informovať“ , vysvetľuje Maroušová.

Témy, ktoré nestarnú

Záverečná časť workshopu patrila tvorbe ženských spolkov súčasnosti. Účastníčky pomenovali v skupinách témy, ktoré podľa nich ovplyvňujú postavenie žien dnes, spolu s ich riešeniami. Najviac medzi ženami rezonoval problém deľby domácej práce. Okrem toho však zazneli aj odkazy ako ženská súdržnosť, férovejšie mzdy či menštruačná chudoba: „Hygienické potreby by mali byť na verejných toaletách samozrejmosťou,“ zdôraznila jedna z účastníčok. Svoje postrehy a skúsenosti si na záver ženy zdieľali naprieč všetkými vekovými kategóriami. „Aj to patrí medzi hlavné funkcie ženských spolkov. Komunitná podpora a zdieľanie skúseností. V podstate sme tu dne vytvorili jeden veľký ženský spolok súčasnosti,“ uzavrela workshop lektorka Maroušová.

Silná žena – Eliška Machová

Ústrednou postavou marcového programu Silné ženy ako aj workshopu Ženy v akcii bola učiteľka a predstaviteľka ženského emancipačného hnutia na Morave Eliška Machová. Pôsobila v spolku Vesna a podieľala sa na rozvoji škôl, internátov aj sociálnej starostlivosti pre ženy v Česku. Práve jej odkaz a práca v oblasti vzdelávania a emancipácie sa stali nosnou témou všetkých marcových podujatí, ktoré Arnoldova vila v rámci projektu Silné ženy ponúka.