Teplárny Brno znižujú emisie aj závislosť od zemného plynu

Brno - Nová prevádzka brnianskych teplární má pomocou biomasy znížiť spotrebu zemného plynu o 15 percent a pri plnom využití obmedziť emisie CO₂ až o desiatky tisíc ton ročne. Opravený bol aj najvyšší komín v Brne.

Brno má nový zdroj tepla a elektriny z drevnej biomasy. Od začiatku októbra funguje modernizovaná prevádzka Brno-sever v mestskej časti Maloměřice. Projekt stál 2,7 miliárd korún.

Nový zdroj pomôže znížiť spotrebu zemného plynu na výrobu tepla približne o 15 percent, posilní energetickú bezpečnosť Brna a pri plnom využití môže obmedziť emisie CO₂ až o 38 tisíc ton ročne.

„Chceme, aby bola energetika mesta moderná, spoľahlivá a postupne stále menej závislá na fosílnych palivách,“ priblížil predseda predstavenstva brnianskych teplární Jiří Herman.

Srdcom zdroja je nový kotol na drevnú biomasu doplnený kogeneračnou (technológia, ktorá súčasne vyrába elektrinu a teplo) výrobou elektriny. Súčasne bol vybudovaný nový sklad paliva, rekonštrukciou prešla železničná vlečka a akumulátor vykurovacej vody.

Modernizovali sa aj technologické rozvody a kompletne opravený je 217,5 metra vysoký komín, najvyššia stavba v Brne a druhá najvyššia inžinierska stavba v Juhomoravskom kraji.

Výhradným dodávateľom energetickej štiepky sú Lesy mesta Brna. Prevádzka počíta s dodávkami zhruba 80 tisíc ton biomasy v období vykurovacej sezóny. Ďalším zásadným krokom transformácie má byť Horkovod Dukovany-Brno.

„Teplárne Brno dodávajú teplo viac ako sto tisícom domácností a tiež nemocniciam, školám, univerzitám či administratívnym a priemyselným objektom,“ pripomenula primátorka Brna Markéta Vaňková.

„V súčasnej dobe, keď energetický trh stále prináša výrazné výkyvy, je práve menšia závislosť od zemného plynu pre našu sústavu veľmi dôležitá,“ uviedol generálny riaditeľ brnianskych teplární Petr Fajmon.

Chvála, ale aj obavy občanov

Svoj pohľad na vec majú obyvatelia Brna. „Som spokojný ako teplárne fungujú, myslím si, že z hľadiska Českej republiky je na tom Brno dobre, do budúcna si myslím, že je dôležité brať ohľad na ekológiu, ale aj na záujmy ľudí, čo sa týka ceny,“ uviedol obyvateľ Jan Šupolík.

Kvôli biomase sú však aj obavy. „Otázka je, či bude dosť tej štiepky, aby nechýbala v lese ako hnojivo, tiež nechcem, aby sme si kvôli tomu vyrúbali lesy,“ hovorí obyvateľ Brna Petr.

Brno nie je jediné a Praha zaostáva

Okrem Brna sa biomasa používa aj v iných českých mestách. Spoločnosť TTS energo v Třebíči deklaruje 94 percent použitia biomasy na výrobu tepla. K ďalším mestám používajúcim biomasu patria Plzeň, Komořany, České Budějovice, Olomouc, Frýdek-Místek, Přerov, Poříčí, Planá nad Lužnicí, Třebíč, Kolín, Strakonice, Písek, Hodonín, Otrokovice a Štětí.

Praha ako mesto s najväčším počtom vykurovaných domácností a to v počte približne 250 tisíc aktuálne využíva len hnedé uhlie, avšak do roku 2029 má v lokalite Mělník vzniknúť blok na zemný plyn. Okrem toho má do roku 2028 vzniknúť nové zariadenie na energetické využitie komunálneho odpadu a neskôr aj sada tepelných čerpadiel na využitie odpadového tepla.