Na kávu s paní Marianne. Hrnčeky z vily Löw-Beer pomáhajú deťom v hospici

Brno - Prídete na kávu a odísť môžete s hrnčekom, ktorý niekomu zmení deň. Vo vile Löw-Beer organizátori opäť rozbehli projekt, vďaka ktorému môžu návštevníci podporiť detský hospic Dům pro Julii. Výzva Na kávu s paní Marianne povzbudzuje ľudí, aby spojili príjemné s užitočným a kúpou hrnčeka pomohli deťom, ktoré to potrebujú.

Vchádzam do areálu vily Löw-Beer a za veľkou bránou sa na chvíľu zastavím. Predo mnou sa rozprestiera rozľahlá záhrada a ticho prerušované tlmenými rozhovormi návštevníkov. Niektorí sedia na lavičkách, iní sa pomaly prechádzajú. Hoci ma prostredie láka prisadnúť si k nim, odolám a mierim ďalej do kaviarne.

Hneď ako vojdem, privíta ma vôňa kávy a milá zamestnankyňa. Moju pozornosť si získa historická vitrína plná starožitných hrnčekov, pre ktorú som sem prišla. Každý je iný – jemné kvety, zlaté okraje či jednoduchá biela keramika. Všetky však majú spoločné jedno: môžu pomôcť iným.

Hrnček s druhým životom

Akcia s názvom Na kávu s paní Marianne umožňuje návštevníkom kaviarne zakúpiť si hrnček a výťažok poslať priamo na transparentný účet detského hospicu Dům pro Julii. Stačí naskenovať QR kód a prispieť minimálne 50 korún. „Chceli sme, aby to bolo jednoduché a prirodzené,“ vysvetľuje hovorkyňa a projektová pracovníčka Magdaléna Učňová, ktorá stála pri zrode projektu. „Ľudia sem prídu na kávu tak či onak. Tak sme si povedali, prečo im neponúknuť možnosť urobiť pritom aj niečo dobré? Bez nátlaku, bez povinnosti. Len ako možnosť,“ hovorí.

Projekt funguje od polovice decembra, no od marca sa o ňom začalo hovoriť intenzívnejšie. Plán organizátorov je jasný – hrnčeky tu budú minimálne do konca roka. „Rok sme si dali ako taký záväzok. Chceli sme, aby to nebola jednorazová akcia, ale niečo, čo si tu nájde svoje miesto,“ dodáva Učňová.

Hrnčeky nepochádzajú z veľkoskladu. Sú zachránené z re-use centra. Veci, ktoré by možno skončili v odpade, tak dostávajú druhý život. „Snažíme sa vyberať českú výrobu, veľa z nich je ešte z čias Československa. Je v tom aj kúsok histórie. A je nám blízke, že dávame druhú šancu veciam, rovnako ako dávame šancu ľuďom pomôcť,“ vysvetľuje Učňová.

Odkaz pani Marienne

Inšpiráciou celej iniciatívy je Marianne Löw-Beer, a teda manželka majiteľa vily Alfreda Löw-Beera. Cieľom však nebolo vytvoriť len akúsi historickú spomienku, ale pripomenúť životný postoj pani Marianne. „O mužoch sa v dejinách hovorí veľa. Nesú mená fabrík, podpisujú zmluvy, stoja v učebniciach. No za nimi stáli ženy, ktoré organizovali spoločenský život, starali sa o zamestnancov a často sa zapájali aj do podnikania. Marianne bola jednou z nich,“zdôrazňuje Učňová a ďalej pokračuje v rozprávaní o živote pani Marianne.

S údivom počúvam, ako počas druhej svetovej vojny odišla do exilu do Švajčiarska. Z archívnej korešpondencie vyplýva, že aj na diaľku sa snažila zabezpečiť, aby bývalí zamestnanci rodiny neprichádzali o podporu. „Máme listy, kde apeluje na to, aby ľudia, ktorí pre rodinu pracovali, neprichádzali o dôchodky a podporu, aj keď majetok prevzali nacisti. Mohla si povedať, že sa jej to netýka, no neurobila to. A práve tento rozmer solidarity nás oslovil,“ pokračuje tvorkyňa projektu. Práve tento odkaz solidarity sa organizátori dnes snažia vniesť do celého projektu.

Zamestnankyňa kaviarne mi medzi obsluhovaním hostí prezrádza, že vitrína si získava pozornosť prirodzene. „Ľudia sa zastavia, čítajú si text. Niekedy sa len spýtajú, o čo ide. A potom si začnú vyberať. Je milé sledovať, ako dlho váhajú nad vzorom,“ pousmeje sa.

Často sa vraj stáva, že návštevníci prispievajú viac, než je odporúčaná suma. „My sme dali tých päťdesiat korún ako symbol. Ale skoro každý pošle viac. A niektorí si vezmú dva-tri hrnčeky naraz. Minule si jedna pani zobrala štyri,“ opisuje.

Pomoc začína doma

Pomoc smeruje do hospicu sídliaceho v Brne. Rozhodnutie podporiť práve túto organizáciu nebolo podľa Magdalény Učňovej náhodné: „Chceli sme, aby projekt ostal v Brne. Aby to bolo niečo, čo sa nás týka. Pomôcť by sme samozrejme chceli všetkým, ale dávalo nám zmysel začať doma.“

Po rozhovore si aj ja vyberám jeden z hrnčekov, naskenujem QR kód a platba odchádza behom pár sekúnd. Šálka, ktorú si odnášam, však pre mňa nie je len obyčajným suvenírom, ale najmä pripomienkou, že pomôcť sa dá aj malým gestom.