Študenti z Brna úspešne vyslali do vesmíru satelit: rozhovor s členom tímu Andrejom Barancom

Brno - V Júli 2026 úspěšně vyslal tím zložený čisto zo študentov satelit na obežnú dráhu. Andrej Baranec, člen tímu a spoluautor satelitu Kostka, rozprává okrem iného o tom, ako sa do projektu dostal, ako prebiehala komunikácia s externými firmami, či ako riešili krízové situácie.

Amatérsky rádio satelit Kostka, od Júla 2026 zachytáva na orbite dáta a posiela ich späť na zem. Za týmto úspechom stojí výhradne skupina študentov. Na projekt, ktorý bol pôvodne iniciatívou študentov VÚT Brno, má nadviazať satelit Cimer, ktorý by na obežnej dráhe robil experimenty z oblasti mikrobiológie. O vývoji satelitu Kostka a budúcnosti projektu sme sa bavili s jeho spoluautorom Andrejom Barancom.

Odkedy si robil na projekte Kocka? Bol si jeho súčasťou od začiatku alebo si sa pridal až neskôr?

Tak ja som sa k projektu dostal minulý rok. Každý rok v podstate robíme náborovku, a tak sa nám podarí dostať väčšinou ľudí do tímu. Potom spoločne začneme pracovať na nejakých projektoch, menších projektoch, potom väčších projektoch, a až postupne sa človek vyprofiluje nejakým spôsobom tak, že dokáže robiť aj niečo, čo pôjde do vesmíru. Máme veľa subprojektov - väčšina z nich je samozrejme na vývoj tých družíc, ale máme aj nejaké iné typy projektov, napríklad nejaké zlepšenie životnej úrovne v kancelári. Alebo nejaký vetrák, alebo niečo také, čo trochu tú prácu možno spestrí. Samozrejme to nie je tak že nováčik dostane niečo čo je proste neskutočne dobré a bude mať nebodaj meno vo vesmíre. Ale keď sa človek snaží, tie príležitosti tam sú, a tak to bolo aj so mnou.

 

Čo konkrétne si v rámci tímu robil, aká bola tvoja úloha?

Ja osobne som sa pridal ku projektu už takmer na konci, takže už prebiehali nejaké konečné kritické zmeny. Čiže som pri tom stál a udržoval som to v nejakom takej harmónii. A hral som veľkú rolu hlavne pri integrácii celého toho satelitu. To je ten bod, kedy sa to všetko, všetky komponenty a súčiastky, prvýkrát spojí dokopy. Človek až vtedy často zistí, čo všetko je zle, a čo treba dolaďovať.

Zároveň moja úloha bola najmä vedenie Electronics tímu, ale to len počas doby, odkedy som bol v projekte. Dovtedy sa tam vystriedalo mnoho iných ľudí, takže väčšinu častí teda vyvinuli už ľudia, ktorí tam boli predo mnou. Celkovo veľa ľudí v tíme ale nemá nejakú konkrétnu úlohu. Každý sa snaží byť aktívny a priložiť ruku k dielu takým spôsobom, ako je schopný.

 

Ako? si do toho projektu dostal? Bol tam nejaký nábor, alebo si niekoho poznal? Alebo to bolo po známosti?

Bolo to po známostí, moja spolužiačka na ňom pracovala už trochu dlhšie, približne o pol roka. Ale v podstate ten tým sa snaží každý rok naberať nových ľudí, keďže veľa ľudí odíde. Je to proste také dynamické prostredie a každý rok sa tam ľudia striedajú. Teraz ale máme veľmi dobrý rok a musím povedať, že väčšina ľudí ostala, čo je vynikajúce.

Ale väčšinou sa človek dostane do tímu pomocou náboru, ktorý organizujeme každý rok. A nie je tam žiadne výberové konanie - jednoducho zoberieme ľudí, a väčšinou tí neaktívni automaticky tak nejak odídu. Takže zostanú tí, ktorí sa snažia, ktorí na tom projekte pracujú. Jednoducho to je tak, že keď sa človek snaží a zapája sa, väčšinou zostane v tíme.

 

Ako ste fungovali ako tím? Koľko vás bolo, mali ste nejakú štruktúru, nejakú hierarchiu?

Dokopy na tomto projekte pracovalo asi 70 ľudí. Celkovo. Na mojej časti (Electronics) pracovalo približne 15 ľudí.

Pre každého univerzitného študenta máme nejakú inú sekciu. Máme ich dokopy 6. Je tam Electronics, čo robím teda ja, je Software, Mechanika a termodynamika, Communications, Operations so satelitom - oni riešia väčšinou antény a podobne. A potom na komunikáciu s vonkajším svetom tam máme marketing, respektíve Outreach. čiže každý si niečo nájde.

 

A ako sa to koordinuje, je tam nejaký tím, čo rieši celkové fungovanie?

Je tam presne sekcia, ktorá na to slúži, volajú sa System Engineering a to sú vlastne, študenti, ktorí všetko spájajú a snažia sa všetko poriadne otestovať, overiť si pri tých jednotlivých sekciách, či všetko spĺňajú a podobne.

 

Akú ste dostávali podporu od školy? Mali ste nejaké poradenstvo, nejaké financie, priestory, vybavenie?

Určite sme dostávali finančnú podporu. Jednoducho nám povedali: dáme vám takýto budget a už si s ním robte, čo chcete. Nie samozrejme doslovne, lebo ten budget nie je neobmedzený – všetko tam musí byť vždy nejako ozrejmené.

Zároveň my všetci, čo na projekte pracujeme, to robíme zadarmo. A ľudská práca je pri komerčných projektoch tá najdrahšia vec, si myslím, keďže pri vývoji naozajstnej družice je dôležité, aby do toho venoval človek veľa času.

A samozrejme tie nutné veci a vybavenie nám vždy boli poskytnuté. Poradenstvo tiež - vždy, keď mal niekto nejaký problém, tak presne vedel, za kým v škole ísť. Všetci boli veľmi ochotní, nikdy s tým nebol nejaký problém. V zásade pomoc bola vždy dostupná, len si ju človek musel vedieť vybaviť.

 

A súčiastky a komponenty ste si zháňali sami, či tiež ste ich mali niekde dostupné?

Súčiastky a komponenty sme si vyberali, respektíve vyvíjali sami. Keď už sa mám dostať nejako do podrobností, tak elektronické súčiastky sme objednávali od normálnych súkromných distribútorov. My sme väčšinou niečo navrhli, potom sme to nakúpili, vytvorili sme nejaký prototyp, a takouto nejakou interakciou sa došlo až k finálnej verzii. Pracovali sme s rôznymi firmami, ale nechcem nejaké menovať, lebo na všetky si nespomeniem a nechcem nikoho dôležitého vynechať.

Väčšinu komponentov sme sa snažili teda vyvinúť my, ale tie kritické komponenty, ktoré jednoducho nemôžu zlyhať, sme nakúpili hotové. Ide napríklad konkrétne o baterky a systém nabíjania týchto bateriek. Aj hlavnú anténu sme mali nakúpenú, lebo keď sa človek s tým satelitom nedokáže spojiť, tak jednoducho misia zlyhala. Čiže toto bolo všetko kúpené v úvodzovkách hotové. Nebolo tých vecí veľa, ale niekedy sme urobili safe play.

Ako vyzerala spolupráca s externými firmami? Ako ste ich kontaktovali? Podľa čoho ste ich vyberali? A brali vás ako študentov ako serióznych partnerov?

Spolupráca s firmami vyzerala asi tak, že my sme väčšinou firmy oslovovali my. Pre každého sme nejakou inak cennou entitou. Jednak veľa z našich študentov napríklad išlo do tých firiem pracovať a veľmi pekne sa tam vyprofilovali, zároveň chodíme teraz cez jeseň takmer každý týždeň na nejaký veľtrh, kde jednoducho odpromujeme ich logo. Je tam potom tá viditeľnosť. Pre veľa ľudí to ale nie je dostatočné, takže od nás chcú niečo iné - väčšinou to je na konkrétnej dohode. Každá firma má úplne iné priority a je tam úplne iné fungovanie. Každopádne veľa z týchto firiem nám sú tiež aj vo voľnom čase a zadarmo ochotné pomôcť. Za čo sme nesmierne vďační.

 

Pravdepodobne nastali nejaké krízové situácie alebo problémy. Vieš si spomenúť na nejakú situáciu, čo by vás otestovala, a ako ste ju vyriešili?

No tak veľakrát sme narazili na nejakú krízovú situáciu, hlavne s deadlinami. Tým, že sme vlastne pracovali zadarmo, tak veľakrát sa stalo, že niekto jednoducho dva dní v kuse pracoval, proste bez spánku a podobne. Neskutočné nasadenie od kolegov tam bolo, a nakoniec sme to všetko nejak vyriešili.

Jedna vec, čo mi napríklad napadá: keď sme mali integráciu satelitu, čo už je v takzvanom clean roome, tak sme mali nejaký časový plán. A ten sme už od začiatku neskutočne zmeškali. My sme mali na integráciu nejakých 11-12 dní, a nastali tam rôzne komplikácie. Nie obrovské, ale jednoducho to tam časovo nevychádzalo. Nakoniec všetko dopadlo dobre, no posledné 3-4 dni sme tam boli neustále 24/7 a tiež hovorím, kolegovia proste nespali. Tá situácia bola veľmi napätá, ale myslím, že o to lepšie potom bolo, keď sme to naozaj dokončili včas.

 

Kostka by mala viesť k misii Cimer. Plánuješ byt súčasťou tejto misie? Prípadne sú nejaké iné prebiehajúce projekty, čo ťa zaujímajú?

Určite už teraz kostka vedie veľmi pekne Cimeru. Veľa vecí sme si overili, veľa vecí sme získali, väčšinu nejakých znalostí, ktoré sme nadobudli počas tohoto projektu, sme si zapísali a snažili sme sa to nejak predať budúcim ľuďom, ktorí na tom budú pracovať. Určite plánujem byť súčasťou projektu Cimer, už teraz v podstate som - aktívne na nej pracujeme ešte spred Kostky. Ide hlavne aj o to, že niektoré komponenty z Kostky plánujeme dať aj na Cimer, ale samozrejme trochu pozmenené, nech to je unikátne. A určite môžem hovoriť za svoj tím, aj v podstate za celý tím momentálny, že už každý sme súčasťou tejto misie, čo je super.

A počas stavenia satelitu a nejakého toho googlenia sa človek dostane k veľmi zaujímavým ľuďom. Jednak sú tu iné univerzity, ktoré sa tiež veľmi snažia. Napríklad sme v úzkom kontakte s ľuďmi z Prahy, ktorí na ČVUT vyvíjajú rakety, čo je úplne iný aspekt, ale veľmi radi si pomáhame a komunikujeme s nimi. Nedávno mali napríklad akciu, na ktorú nás aj pozvali, čiže tieto projekty sú tiež veľmi zaujímavé a myslím si, že to je rovnaký technologický úžas, ako nejaká družica.

 

Čo ti tento projekt celkovo dal? Čo pre teba znamená? Či sú tu kontakty, zážitky, nejaké skúsenosti typu remeselných?

No v podstate všetko, čo si teraz povedal. Ono, človek keď ide na tú vysokú školu a je to technického smeru, tak - teda ja som to tak nacítil - veľkrát tam je celkom veľká súťaživosť medzi ľuďmi, kto bude lepší a tak ďalej. To myslím skôr z toho kariérneho smeru, kariérneho rastu. Takže pre niekoho, kto toto vyhľadáva, je takýto projekt úplne super, človek sa za krátku dobu naučí neskutočne veľa vecí. Naopak z tej druhej strany mince, z ktorej to radšej beriem ja, som spoznal neskutočne veľa ľudí. Všetci sú to nerdi, sme tam proste pre seba každý deň v kancli a bavíme sa, chodíme spolu vo voľnom čase von a je to neskutočná komunita, ktorú by som nijak inak nespoznal, ako keby som sa nepridal do takéhoto projektu.