Recenzia: Na film Nitram o masovom strelcovi sa nepozerá ľahko

Brno - Film Nitram sa pokúsil nahliadnuť do života muža, ktorý stál za masakrom v Porth Arthur v roku 1996 v Tasmánii.

Skutočné meno hlavnej postavy sa vo filme austrálskeho režiséra Justina Kurzela nedozvieme. Hovoria mu Nitram. Tak znie aj názov filmu, ktorý odzrkadluje život masového strelca Martina Bryanta, ktorý v roku 1996 v Porth Arthur v Tasmánii zastrelil 35 ľudí.

Nitram je komplikovaná postava. Ľudia v jeho okolí mu nerozumejú. Ako sám vo filme hovorí, ani on nerozumie, kto je. Žije s rodičmi. Nemá prácu. Fascinujú ho zbrane. Nemá čo robiť a tak dni trávi túlaním sa po uliciach.

Film sa zaoberá kontroverznou témou. Balansuje na hrane. Na jednej strane sa pokúša uviesť hlavnú postavu ako človeka s dobrými a zlými vlastnosťami. Zároveň sa na Nitrama často nedá pozerať bez znechutenia. Postave nie je možné úplne porozumieť. Nepoznáme anilen meno, s ktorým by sa stotožňoval. Prezývku Nitram neznáša.

Film poukazuje na zanedbávanie liečenia psychických problémov

 Motív, ktorý sa filmom preplita je psychické zdravie. Aj keď sa dej filmu odohráva v 90. rokoch, téma psychického zdravia je rovnako aktuálna aj teraz. Ak človek nedostáva adekvátnu pomoc, môže to mať tragické následky.

Nitram trpí psychickými problémami. Hovorí o sebe, že je často smutný. Správa sa detinsky. Je agresívny. Všetci to vidia, ale nevedia mu pomôcť. S matkou chodí k psychiatrovi, kde mu predpisujú lieky. Viac jeho problémy neriešia. Je možné, že príbeh Nitrama by skončil inak, keby dostal pomoc, ktorú potreboval.

Nitram však nepochádzal z rodiny, ktorá by nebola strarostlivá. Film skôr zobrazuje bezmocnosť, ktorá vyústila v čiastočnú rezignáciu rodiny. Otvára tak dôležitú tému, aké je pre rodiča, žiť a pozerať sa na nezvládnuteľné dieťa, neskôr dospelého človeka, ktorý potrebuje pomoc, ale rodič mu ju nie je schopný dať. Rodičia Nitrama si zvykli. Nevedeli, čo iné spraviť. Tak si zvykli na všetko. Aj na synovu agresivitu. Možno v tom spočíval problém, ale nikto im nevysvetlil, čo iné môžu spraviť.

Pre diváka je ťažké určiť, kde končí Nitramova diagnóza a kde začína jeho povaha. Niektoré veci mu je divák schopný odpustiť a vnímať ho ako chorého človeka. V určitom bode však film prekročí hranice, ktoré už divák nedokáže ospravedlniť, čo je vlastne dobre.

Život nie je čierno-biely

Negatívnou stránkou filmu je, že vlastne divák celý čas vie, ako to dopadne. Taký je ale osud filmov podľa skutočných udalostí. Tvorcom sa však podarilo aspoň načrtnúť, že život nie je čierno-biely a aj príbeh Nitrama je komplikovaný.

Je dobre, že činy Nitrama iba neospravedlnili psychickými problémami, čo by nebolo fér voči obetiam jeho činov. Ukázali však, že pred katastrofou sa stalo nespočetne veľa menších udalostí, pri ktorých niekto mohol zasiahnuť.

Film sa tiež zaoberal nelegálnym držaním zbraní, čo možno nie je aktuálna téma v Česku, ale napríklad v Amerike môže u publika zarezonovať.

Motívy filmu nie sú práve komerčné, ale otvárajú diskusie, ktorými by sa spoločnosť mala zaoberať. Na premiéru v Brne prišli štyria diváci. Film si ich zaslúži viac.

Film Nitram v Česku uviedol filmový festival Be2Can. Hlavnú postavu stvárnil Caleb Landry Jones, ktorý za rolu získal v Cannes cenu za najlepší mužský herecký výkon.