Ľudia ochutnali ceremoniálne kakao v Expedičej klubovni

Brno - Približne dve desiatky ľudí sa v nedeľu popoludní stretli v Expedičnej klubovni aby sa zúčastnili kakaovej ceremónie - spirituálneho rituálu prepájajúceho telo a myseľ. Počas ochutnávky kakaa si vypočuli rôzne druhy hudby, od meditačnej až po energickú, pri ktorej sa mnohí vrhli do tanca, či hrania na hudobné nástroje.

Pri príchode si každý návštevník vybral svoj hrnček a mohol sa pohodlne usadiť na vankúše a deky. Nasledoval úvodný príhovor organizátora Václava Nečasa. Zmieňoval pozitívne účinky kakaa a pripomenul aj pár odporúčaní, ktoré mali účastníci v ten deň dodržať. Medzi nich patrila napríklad konzumácia ľahkých jedál, vynechanie mäsa, či obmedzený príjem kofeínu. Do miestnosti následne prišla Nečasova manželka Barbora a v rukách niesla veľký hrniec plný kakaa. Jeho vôňa sa rýchlo rozšírila do celej miestnosti. Medzitým medzi ľuďmi kolovali esenciálne oleje a takzvaný „hovoriaci kamienok“. Ten, kto ho držal sa mohol podeliť o svoje očakávania a postrehy.

Všetci postupne naplnili svoje hrnčeky teplým kakaom. Mnohí si ho osladili medom, pretože samo o sebe bolo dosť horké. Nasledovala prvá pokojná časť. Bolo počuť iba občasný šepot, meditačnú melódiu a občasné štrnganie lyžičiek o steny hrnčekov.

Počas prvej prestávky mohli účastníci zdieľať svoje pocity a myšlienky, navzájom sa porozprávať, prejsť sa, či napiť sa vody. Kakao organizmus dehydratuje a tak mal každý okrem hrnčeka s kakaom pred sebou aj veľký pohár vody. Rozprúdila sa aj debata o účinkoch kakaa. „S každým to robí niečo iné. Niekoho to nabudí, niekoho to unaví, niekto zaspí. O polhodinu to možno spraví niečo iné, takže to môže byť čokoľvek,“ objasnila efekty Barbora Nečasová.

Kto sa na to cítil, mohol sa chytiť jednoduchých hudobných nástrojov – hrkálky, či cajónu (kachonu). Nasledovala energická hudobná časť, kde sa do hudby účastníci mohli zapojiť alebo tancovať.

Aj po tejto časti sa každý mohol podeliť o prežitky z hudby, alebo sa niečo opýtať. Jednalo sa o poslednú väčšiu pauzu pred záverečným blokom pomalších piesní. Dopíjali sa tiež posledné zvyšky kakaa. „Bolo to pre nás prvá skúsenosť s niečím podobným. Mne sa veľmi páčila tá živá časť, bolo to rytmické a atmosféra mi prišla super,“ povedala návštevníčka Peťa.

Podobných akcií v Česku nie je veľa, to bol jeden z dôvodov prečo sa Václav Nečas rozhodol niečo také organizovať. „Keď som mal dvadsať, tak som mal jeden zdravotný problém. Nebolo to nič vážne, ale potreboval som sa toho zbaviť. Uzdravil som sa kombináciou rôznych ceremónií prístupu hlavne ku strave. Potom som sa spoznal s kamarátom Sebastiánom, ktorý napísal tento spevník, ktorý tu máme. Takto sa všetky črepiny poskladali, až som takéto akcie začal sám robiť, pretože mi to tu v Česku chýbalo,“ priblížil Nečas svoje začiatky kakaových ceremónií.