Štúdium ma odlišuje od bežného kandidáta, tvrdí študent a kandidát na poslanca

Brno - Vysokoškolské štúdium je samo o sebe časovo náročné. Dvadsaťjedenročný študent bezpečnostných a strategických štúdií a politológie Richard Šafárik si k tomu ešte pridal aj aktívnu kandidatúru za miestneho poslanca v slovenských komunálnych voľbách. Vedomosti získané v odbore chce využiť v politickej praxi.

Študuješ v treťom ročníku bakalárskeho štúdia bezpečnostných a strategických štúdií v kombinácii s  politológiou, aké výhody ti štúdium dáva oproti starším, možno aj politickejšie skúsenejším kolegom?

Nenazval by som to výhodou, ale výrazným rozdielom medzi klasickým kandidátom a mnou. Nie len v komunálnej politike je veľmi malé spektrum ľudí, ktorí sú z politologického odvetia alebo všeobecne z politiky ako takej, či už v kontexte odbornosti alebo skúsenosti. Veľa z nich sa rado nazýva aktivistami, nie politikmi. Myslím si, že mi štúdium dáva širší záber alebo minimálne iné vnímanie. Ostatní komunálnu politiku vnímajú skôr ľudsky, ja sa na veci snažím pozerať aj z politologického, všeobecne odborného hľadiska, snažím sa veci vnímať inak ako klasický kandidát, ktorý je v našom tíme.

Vie ťa vôbec štúdium politológie pripraviť na politickú kariéru?

Skôr by som povedal, že nie. Politológia je vedný odbor, a mne práve výskumné predmety veľmi nesedia. Ak sa niekto vyberie na kariéru vedca v humanitných vedách, úprimne ho obdivujem. Zároveň viem, že moje štúdium musí takéto veci obsahovať. Na druhej strane, najmä v tých povinne-voliteľných predmetoch sú témy, ktoré dokážu v politickej kariére pomôcť, ako napríklad politický marketing či predmety zamerané na voľby. Mňa už od strednej školy veľmi zaujíma história, konkrétne vnímanie politiky skrz históriu, tak si vyberám aj predmety, ktoré sa týkajú toho, čo ma baví, aby som si rozšíril objem svojich vedomostí, ktoré mi môžu pomôcť pri vyhodnocovaní ďalších okolností. Môj riaditeľ na strednej škole raz povedal, že bez toho, aby sme poznali historické súvislosti sa nepoučíme do budúcnosti, a práve preto je pre mňa dejepis kľúčový, a moje štúdium mi ho umožňuje študovať a objavovať jeho ďalšie súvislosti.

Mal si vidinu kandidovania pred tým než si si vyberal tvoje študijné zameranie?

Konkrétne predstavu kandidovania v komunálnej politike som nemal, všeobecne, že sa raz dostanem do politiky, asi áno. I keď musím povedať, že v pätnástich rokoch som bol veľmi namotivovaný a myslel som si, že určite pôjdem do politiky, ale postupne to opadávalo, videl som aj iné možnosti. Vždy ma lákalo právo, niektorí ľudia boli dokonca prekvapení, keď som im povedal, že právo študovať nejdem. Na štúdiu ma ale najviac zaujímajú bezpečnostné vzťahy, takže ak sa aj dostanem do politiky, budem mať v tomto smere odbornosť, lebo politológia ako taká to veľmi nepokrýva. Politik politológ môže byť prínosný, ale podľa mňa nie je kľúčom. Možno si tým protirečím, Petr Fiala je vyštudovaný politológ a dnes je predsedom vlády. Pozerám sa na to však z pohľadu, že chcem mať úroveň odbornosti v určitej téme, aby som dokázal byť konštruktívny a vecný v jednej z dôležitých tém, ktoré sa riadenia štátu určite týkajú – v mojom prípade teda bezpečnosť.

V prípade zvolenia je bezpečnosť smer, ktorému by si sa chcel venovať aj na komunálnej úrovni?

Síce je štúdium zamerané skôr globálne, na terorizmus, vojenské konflikty a podobne, máme však aj predmety, ktoré sa týkajú napríklad objektovej bezpečnosti, či kriminalite. Myslím si, že na komunálnej úrovni je bezpečnosť rovnako dôležitá, aj keď to ľudia vnímajú veľmi povrchne a dokážu z toho častokrát robiť neaktuálnu tému. Určite sa jej chcem venovať.

Kandiduješ s podporou novovzniknutej strany SOM SLOVENSKO, v lokálnom tíme Naša Dúbravka, ako si k tomu dostal?

Pôvodne som nerátal, že by som sa pozrel do komunálnych volieb, vnímal som ich spočiatku povrchne a myslel som si, že ma to v politickej kariére nemá ako posunúť, respektíve to nebude ten správny odrazový mostík. Neskôr som získal iný pohľad a stotožnil sa s tým, že musím postupovať postupne. Jeden novinár raz povedal, že komunálna politika je krásna v tom, že volíš ľudí, ktorých poznáš na rozdiel od vysokej politiky, kde sú skôr volení politici podľa sympatií. Už chápem, že musím niečo spraviť na tejto úrovni, ak sa tam dostanem, a potom sa od toho odraziť. Paradoxne som sa do tímu dostal z mojej iniciatívy, konkrétne cez môjho známeho, ktorý už ako poslanec pôsobil. Približne pred pol rokom som mu predostrel, že by som sa chcel dostať do ich tímu, súhlasil a skontaktoval ma s lídrom strany, súčasným starostom Dúbravky.

Prečo si sa rozhodol kandidovať po boku súčasného starostu Martina Zaťoviča?

Martinovi verím, už sme niečo aj spolu s mestskou časťou niečo organizovali, a tá podpora tam bola citeľná. Výsledky jeho práce sú vidieť, čo na úrovní iných obcí či mestských častí povedať s presvedčením nemôžem. Páčili sa mi výsledky a vízia, teda minulosť a budúcnosť, videl som to ako super príležitosť. Pracoval som aj s možnosťou ísť ako nezávislý kandidát, kde som narazil na niekoľko nevýhod, a to, že tento rok volíme na Slovensku do miestneho, mestského aj župného zastupiteľstva, čiže ako jednotlivec s individuálnou kampaňou by bolo veľmi ťažké zaujať a voliči by sa mohli v tom množstve hlasovacích lístkov stratiť.

Už samotná kandidatúra vie zabrať veľa času, v treťom ročníku ťa čakajú štátnice a obhajoba bakalárskej práce, ako to vieš skĺbiť so štúdium?

Som veľmi akčná osoba. Priateľkin otec mi často hovorí, že nechápe ako stíham toľko vecí na poslednú chvíľu. Zatiaľ som ale nemal problém s nestíhaním mojich aktivít a štúdia, pretože prvý rok sme mali online vyučovanie, v treťom semestri som do Brna dochádzal a až vo štvrtom som sa tu zabýval. Nikdy nebol pre mňa ale problém otočiť trasu Bratislava – Brno aj trikrát v priebehu týždňa. Obrovská výhoda nášho štúdia je, že v porovnaní s inými nehumanitnými smermi máme oveľa menej povinnej výučby, občas nejaký seminár, ktorý sme mali raz za dva týždne, tak sa to vždy dalo zvládnuť. Štátnice ma ešte len čakajú, rozhodol som sa totiž predĺžiť študentský život, chystám sa na Erasmus budúci semester. A robiť štátnice, bakalárku a byť na Erasme, to by som asi nezvládol.

Komunálne voľby budú už 29. októbra, ako by sa tvoje štúdium zmenilo v prípade zvolenia, dá sa byť miestnym poslancom aj počas Erasmu?

Škola mi vychádza na tri dni v týždni, takže plán je pendlovať naďalej. Miestne zastupiteľstvo sa schádza raz za tri mesiace. Samozrejme, môžu byť aj mimoriadne zastupiteľstvá, čo sa nedeje často, ale všeobecne akákoľvek volená funkcia nie je podľa mňa o tom sedieť na určitom mieste, o vyvíjaní iniciatívy, komunikácie, sledovaní projektov, študovaní a naberaní skúseností. Zároveň mám brigádu, kde pôsobím ako futbalový rozhodca, takže musím byť počas víkendov v Bratislave, čo mi v podstate bude napomáhať v tom, aby som bol naozaj v tej Bratislave pravidelne. K samotnému Erasmu len dodám, že sa chystám do Pobaltia, do Litvy a vzhľadom na prostredie to môže byť zaujímavé miesto na naberanie nových nápadov, pohľadov, či skúseností v ohľade môjho prípadného mandátu.

Vychádza ti fakulta v nejako v ústrety? Pomáha ti, či už v prípade štipendia, kreditmi alebo podporou od vyučujúcich?

Tým, že bol ten prvý rok taký aký bol, tak sa tu cítim stále relatívne cudzo. Nevyvinuli sa mi tu veľmi blízke vzťahy s konkrétnymi vyučujúcimi, čo nedávam za vinu ani fakulte ani vyučujúcim, bolo to organické. Popravde neviem o žiadnych formách podpory. Môžeme si zapísať prax za pár kreditov, aj som stážoval, ale počet kreditov nebol motivujúci natoľko, aby som začal riešiť podmienky praxe. Čo sa týka štipendia, neviem o tom, že by fakulta alebo katedra motivovala svojich žiakov k tomu, aby sa zapájali na takejto úrovni. Ale bolo by správne, ak by to takto fungovalo, dáva to určite zmysel.

Už od strednej si veľmi aktívnym študentom, absolvoval si niekoľko stáží v Národnej rade Slovenskej republiky, podieľaš sa aj v nejakých aktivitách v rámci fakulty?

Ten vzťah s univerzitou nejakým spôsobom nezačal dobre kvôli covidu, a niežeby som na to zanevrel, viem, že tie možnosti tu sú, ale nie som toho úplne súčasťou. Čo sa týka akademického senátu, nemám pocit, že by sa ma to týkalo. Neskôr som aj chcel ísť do spolku Munie (Masarykova studentská unie), ale tam sme narazili na určité problémy, ich komunikácia nebola úplne v poriadku. Na jednej strane mi je ale ľúto, že univerzitou nežijem, môže za to ten distančný prvý ročník. Možno sa to ale zmení, keď sa tu ešte viac zabývam.

Tieto stáže v národnej rade si absolvoval v druhom ročníku svojho štúdia na Fakulte sociálnych štúdií. Ako si to stíhal?

Bolo to o dohode. Pol roka som bol na oddelení pre komunikáciu s verejnosťou a médiami. Bolo to akčné, kým nám kvôli covidovým opatreniam nezakázali vstup do budovy, vtedy sa tá stáž na štyri mesiace pozastavila. Potom sa to naštartovalo, no ja už som mal školu v plnom prúde, moje časové možnosti boli obmedzenejšie, čiže som prešiel na iné oddelenie, teda do Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, kde som chodil iba ak ma skutočne potrebovali a dialo sa niečo zaujímavé. Stáž by mala byť o získavaní praxe a skúsenostiach, nie o plnení objemu hodín podľa tabuliek.

Ponúka nejaké možnosti stážovania aj fakulta?

Tým, že študujem v zahraničí, tak mi škola neponúka možnosti na Slovensku.

Takže nezvažuješ, že by si ostal po škole v Česku, ale vrátiš sa domov?

Určite áno. Brno sa mi veľmi páči ako mesto, viem si tu predstaviť žiť, ale jediné, čo mi chýba je to, že nie je hlavným mestom, čo je nevýhoda v prípade práce vo verejných inštitúciách. Chcem sa vrátiť na Slovensko a využiť to, čo som sa tu naučil.

Nebolo by ale predsa len lepšie študovať v Bratislave, respektíve na Slovensku, kde by si mal väčšie možnosti uplatniť sa už počas štúdia?

Súhlasím, ale nevedel som, čo by som v Bratislave mohol študovať. V hre bolo spomínané právo, ale to by si vyžadovalo veľmi veľa času a nebol som pripravený venovať škole viac ako deväťdesiat percent môjho času. Ďalej som rozmýšľal nad európskymi štúdiami, ale nemalo to pre mňa ten „wow“ efekt. Bratislava mi nedokázala poskytnúť niečo, s čím by som bol spokojný, a preto bolo Brno, v kombinácii s Masarykovou univerzitou, ideálna a najlepšia možnosť.

Pri výbere školy teda vyhrala možnosť študovať konkrétnu kombináciu štúdia?

Vyhralo zaujímavé a kvalitné štúdium, zároveň aj vzdialenosť a možnosť študovať v zahraničí.

Aké máš ďalšie politické ambície?

V tých pätnástich som bol taký premotivovaný a úplne som sa videl na stoličke predsedu vlády, už to ale upadlo. Nedokážem ale vylúčiť, že ak budú o dva roku parlamentné voľby, že sa tam neobjavím, ale ani to nie je isté, čiže nechávam si to otvorené. Za veľmi konkrétnych okolností si to dokážem predstaviť. Dal by som si ale veľký pozor na to, ako by som do veľkej politiky prišiel, akým spôsobom a s akými ľuďmi. Je to citlivé odvetvie, kde vo veľmi krátkom čase dokážu obrátiť veci v neprospech, nerád by som bol súčasťou niečoho, čo by som neskôr ľutoval.

 Čo by si poradil študentom, ktorí by tiež chceli začať s politikou?

Každý vidí za politikou to, že sa niekto ide nabaliť. Ale pokiaľ to politici myslia úprimne, tak to musia robiť pre ľudí. Už keď som organizoval športové eventy či diskusie, tak pre mňa nebolo krajším pocitom ako keď ľudia odchádzali s tým, že si z toho niečo odniesli. Tá spätná väzba je vďaka, nie je vyššia úroveň satisfakcie ako keď niečo spravím pre ľudí a oni to ocenia. Takže tí, čo chcú začať s politikou musia cítiť, že ich baví robiť pre ľudí, častokrát možno aj nezištným spôsobom. Najdôležitejšia vec je nebáť sa bez ohľadu na vek či skúsenosti. Pokiaľ to človek myslí úprimne, tak nech mu nechýba odvaha to skúsiť. Tiež som si povedal, že ak to nevyjde, tak sa nič nedeje, svet pôjde ďalej a tých možností bude ešte veľa, aj keď by som bol samozrejme rád, ak by to na prvýkrát vyšlo.

Richard Šafárik

• Narodil sa 14. júla 2001 v Bratislave na Slovensku.
• Po vyštudovaní gymnázia v rodnom meste pokračoval na Masarykovej univerzite, kde študuje bezpečnostné a strategické štúdia v kombinácii s politológiou na Fakulte sociálnych štúdií.
• V slovenských komunálnych voľbách kandiduje za poslanca do mestskej časti Bratislava – Dúbravka s podporou strany SOM SLOVENSKO, v lokálnom tíme Naša Dúbravka, ktorú vedie súčasný starosta Martin Zaťovič.
• Počas štúdia stážoval v Národnej rade Slovenskej republiky na Odbore komunikácie s médiami a verejnosťou a vo Výbore NR SR pre obranu a bezpečnosť.