Česká republika si pripomína vznik Československa
Domácí
Brno - Česká republika si dňa 28. októbra pripomína vznik samostatnej Československej republiky. Pri pomníku Tomáša Garriguea Masaryka na Komenského námestí v Brne sa konal tradičný spomienkový akt k 105. výročiu.
Za prítomnosti zástupcov armády podujatie uviedol príhovorom prvý námestník primátorky mesta Brna René Černý. Okrem neho sa na podujatí zúčastnili napríklad zastupitelia mestských častí, brnianskych univerzít, armády, snemovne Českej republiky, vojnoví veteráni a ďalší. Hudobne spomienkový akt sprevádzal Sextet vojenskej hudby Olomouc.
Historický kontext
Tomáš Garrigue Masaryk prednáša 6. júla 1915 v Ženeve pri príležitosti 500. výročia upálenia Jana Husa prejav, v ktorom sa vyslovil pre československú samostatnosť a rozbitie habsburskej monarchie. V septembri za Masarykom emigroval aj Eduard Beneš a bol založený český zahraničný výbor združujúci všetky organizácie Čechov v cudzine. Vo francúzsku sa k Masarykovi a Benešovi pridal aj Milan Rastislav Štefánik. 31. mája 1918 po všetkých hrôzach prvej svetovej vojny, ktorá sa chýlila ku koncu, bola podpísaná Pittsburská dohoda, ktorá schvaľovala spojenie Čechov a Slovákov v budúcom samostatnom štáte. Eduard Beneš 14. októbra oznámil mocnostiam dohody ustanovenie dočasnej československej vlády s Masarykom ako prezidentom. 18. októbra 1918 vo Washingtone predáva Masaryk americkému prezidentovi Wilsonovi prehlásenie nezávislosti, takzvanú washingtonskú deklaráciu. 28. októbra 1918 predalo Rakúsko-Uhorsko prezidentovi USA nótu, v ktorej bola vyslovená ochota zahájiť okamžite jednania o prímerí. Tato nota bola pochopená ako faktická kapitulácia Rakúsko-Uhorska. To sa stalo impulzom pre zriadenie samostatného československého štátu, ktorý je v rovnaký deň vyhlásený.
Námestník primátorky v príhovore opisuje situáciu v Brne v období vznikania Československého štátu. V novembri 1918 správu mesta Brna prvýkrát preberá český starosta Karel Vaněk. V apríli 1919 vzniká pripojením dvadsiatich troch priľahlých obcí Veľké Brno. „Československá republika mala k svojej existencii len dvadsať mierových rokov,“ hovorí v príhovore René Černý. Poukazuje na nešťastné udalosti ako druhá svetová vojna, február 1948, obdobie komunistického režimu alebo normalizácia. „Poprial by som nášmu štátu mnoho ďalších úspešných a mierových rokov a dúfam, že bude mať ďalšie stovky rokov k tomu, aby sa úspešne rozvíjala,“ hovorí Černý.
Spomienkový akt pokračoval príhovorom Kataríny Zavackej z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, ktorý predniesol šéf činohry Městského divadla Brno Stanislav Slovák. V príhovore spomína najmä ťažkosti, s ktorými sa Masaryk, Beneš alebo Štefánik museli počas ich politického života vysporiadať. Hovoril o Masarykovej ceste do Ruska na začiatku boľševickej revolúcie, jeho prácu na washingtonskej deklarácií alebo Štefánikovom organizovaní československých légií. „Najhoršie sa k nim chovali nacisti a komunisti. Zašli tak ďaleko, že zatvárali a popravovali tých, pre ktorých boli Masaryk a Beneš vzorom. Napriek tým dlhým rokom a podlým ohováraniam môžeme byť na nich stále pyšní a odovzdávať ich odkaz ďalším generáciám,“ interpretoval Slovák.
Spomienku na vznik Československa si následne zúčastnení uctili kladením vencov k pamätníku Tomáša Garriguea Masaryka. „Prišiel som si pripomenúť vznik Československa, pretože si myslím, že je dôležité spomínať na tak dôležitých ľudí ako bol Masaryk,“ vyjadril sa jeden z účastníkov Petr K. Spomienkový akt sa skončil štátnou hymnou.
