Ako upratovačka som sa s drogami stretávala každý deň, hovorí študentka o brigáde na Ibize
Homepage
Lenka Vraniaková sa spolu s kamarátkou po maturite rozhodla, že bude cez prázdniny pracovať na Ibize. O dva roky neskôr, v lete 2025 tam odpracovali ďalšie mesiace. V rozhovore opisuje, aké to je robiť upratovačku v hoteli, s čím sa musela stretávať a ako na ňu pôsobilo prímorské prostredie. Redaktorka a respondentka sa poznajú, a preto si v článku tykajú.
Veľa študentov chodí za letnou prácou do Holandska alebo na Island. Prečo si sa rozhodla ísť práve na Ibizu?
Kamarátka mala známosť v hoteli, v ktorom sme pracovali. Podarilo sa nám vybaviť papiere a dostať miesto práve na Ibize.
Čo obnášalo vybavovanie papierov?
V Španielsku potrebuješ identifikačné pracovné číslo, aby ťa mohli zaevidovať do sociálnej poisťovne. Keby sme vtedy boli skúsenejšie, tak by sme vedeli, že to číslo sa dá vybaviť za pár eur na ambasáde v Bratislave. My sme to ale nevedeli a mali sme problém zohnať si termín na polícii na Menorke. Neviem prečo, ale medzinárodná polícia je v okolí Baleárskych ostrovov len na Menorke.
Ibiza
- ostrov v Stredozemnom mori patriaci Španielsku
- súčasť súostrovia Baleáry
- populárna európske letovisko
- počet obyvateľov: okolo 160 000
- hlavné mesto: Ibiza (Eivissa)
Kedy ste nastúpili do práce?
Keď nám skončilo skúškové, teda asi 29. júna. Domov sme sa vracali prvý septembrový týždeň. Zostali sme tam v podstate najdlhšie, ako sa nám dalo. Bol to ale celkom problém vybaviť, pretože oni potrebujú pracovníkov celú sezónu, čiže od konca apríla až do konca októbra.
Majú problém prijímať brigádnikov, keď nemajú v záujme pracovať celú sezónu?
Extrémne potrebovali ľudí, ale neboli veľmi nadšení, keď sme im povedali, že odchádzame na začiatku septembra.
To, kedy odídete, ste s nimi mali dohodnuté od začiatku?
V podstate áno. Oni sa ťa niekedy v procese spýtajú, že kedy by si asi chcela odísť. Ty im to povieš a je to. Je to flexibilné. Keby si im povedala, že o týždeň odchádzaš, tak to musia rešpektovať a vystaviť ti papiere o tom, že si skončila.
Pracovali ste teda v hoteli. Bol to jeden z tých luxusnejších?
Mal štyri hviezdičky. Nie je to úplný luxus, ale ani to nie je nejaké zlé. V rámci Ibizy bol na tej luxusnejšej škále. Ľudia tam ale nejdú kvôli tomu. Na izbách väčšinou iba spia alebo užívajú omamné látky.
Ako vyzeral váš priemerný pracovný deň?
Pracovná doba začínala o ôsmej. Prvú hodinu sme vždy upratovali chodby, salóniky, záchody a recepciu. Tých ďalších sedem hodín sme mali vyhradených na upratovanie izieb klientov a check-outy, čiže izby, ktoré turisti v ten deň opustili.
Mali ste aj nejaký voľný čas na spoznávanie ostrova?
Samozrejme. Tým, že sme pracovali od ôsmej do štvrtej, tak sme mali celé poobedie pre seba. Slnko svietilo do desiatej alebo pol jedenástej. Otázne bolo, ako veľmi sme chceli spoznávať okolie, keďže sme boli kvôli práci celkom vyšťavené. Ja som toho veľa nevidela. Možno nabudúce.
Plánuješ tam teda ísť pracovať aj ďalšie leto?
Áno. Budúci rok by mi to ešte malo vychádzať aj so školou. Počas tých ďalších rokov už budem mať veľa praxe, tak to už nevidím úplne ružovo.
Prečo si sa po tej prvej skúsenosti rozhodla, že pôjdeš znovu pracovať na Ibizu?
Hlavný dôvod boli určite peniaze. Na Slovensku by som toľko určite nezarobila. Je to aj o zmene prostredia. Na Ibize je to úplne iné. Cítiš sa oveľa lepšie, keď cestou do práce vidíš more, palmy, slnko a pláže. Pomáha to aj psychike.
Ubytovanie aj jedlo ste mali zariadené?
Áno, no strhávali nám nejaké percento z platu. Bolo ale super, že nám hotel, v ktorom sme pracovali, ponúkol ubytovanie. Na Ibize je veľmi ťažké zohnať bývanie. Keď človek aj niečo nájde, tak za izbu s jednou posteľou zaplatí osemsto eur.
Bývali ste priamo v tom hoteli, v ktorom ste pracovali?
Bola to sieť hotelov. Môže sa stať, že ťa prehodia na iný hotel. Bývaš stále na tom istom, ale každé ráno sa dva kilometre prejdeš do druhého. Stalo sa to aj mne. Ale boli to dva kilometre po pláži, takže to bolo v poriadku.
Chodí tam pracovne veľa Slovákov alebo Čechov?
Celkom dosť. Keď sme tam boli prvý raz, tak tam bolo veľmi málo Slovákov. Toto leto už bolo iné. Doslova sa to tam zaplavilo Čechmi a Slovákmi. Prvý raz v jedálni menej ľudí rozumelo nám, ako my im. Vždy sa odtiaľ ozýval československý rozhovor.
Máš aj nejaký vtipný príbeh o turistoch?
Na niečo vtipné si asi úplne nespomeniem. Párkrát sa môže stať, že ťa nejaký vypracovaný vysoký chlap požiada, aby si mu natrela chrbát. Stalo sa to kamarátke a bola z toho veľmi šťastná. Na druhú stranu, tiež ťa sem-tam požiadajú, aby si im z umývadla upratala zvratky. Za príplatok. Za tie peniaze si zahryzneš do jazyka a proste to spravíš.
Nechávali turisti izby v dobrom stave alebo ste mali veľa práce?
Záleží asi od pôvodu turistov. Čo sa týka Britov, tak to bolo strašné. Úplne najhoršie boli Britky. Všade boli šminky, vlasy, nechty, mihalnice. Chlapi skôr nechávali fľaše z alkoholu. Najlepšie bolo, keď si otvorila dvere a v celej izbe boli polo dopité fľaše, a z každej bolo treba vyliať obsah a vyhodiť ju. Ešte horšie to bolo s drogami. Nie je to tam legálne, ale nikto na to nedohliada. Ako upratovačka som mala s drogami každodenný kontakt.
S ktorými napríklad?
Vrecká s marihuanou alebo bielou kryštalickou látkou. Je tam veľmi populárny aj taký rajský plyn, čo sa u nás tuším používa na šľahačku. Oni si to napustia do balónov a dýchajú to. Je až odporné, koľko toho dokáže jeden človek za pár dní spotrebovať. Vymýva im to mozog. Tí ľudia ani nevedia, kde sú.
To robia turisti, alebo aj domáci?
Hlavne turisti. V auguste sa to potom celé premieša. Vtedy tam prichádzajú Španieli, Taliani, alebo Portugalci, rodinky a páry, tí sú slušnejší. Vtedy sú izby v najlepšom stave. Za pol hodiny máme prácu hotovú.
Ako dlho približne trvá upratanie jednej izby?
Taká izba po Španieloch zaberie asi pol hodiny. Izba po Britoch zaberie pokojne aj hodinu a pol. Niekedy je to naozaj strašné.
Mali ste stanovené, koľko izieb musíte upratať za pracovnú dobu?
Áno, mali sme na to sedem hodín. Ráno sme dostali rozpis a podľa toho, koľko je momentálne check-outov sa to rozhodí. Treba, aby všetky check-outy v ten deň boli prichystané pre ďalších klientov. Čiže, ak v jeden deň zostalo šesťdesiat izieb prázdnych a nás bolo pätnásť, tak každá mala štyri check-outy plus obsadené izby. Boli ale dni, kedy nás bolo v práci dvanásť a sto voľných izieb. Vtedy sme sa museli dosť ponáhľať aj na tých špinavých izbách.
Dá sa vyčistiť tak zašpinená izba za taký krátky čas?
Niekedy ti prídu ostatní pomôcť, niekedy nie. Najhoršie je, že svoju prácu musíš dokončiť. To, že ti o štvrtej končí pracovná doba, neznamená, že môžeš ísť preč. Treba to najprv doupratovať. Stalo sa to aj mne, aj iným kolegyniam, že sme museli ťahať trebárs do šiestej.
Máte pestrú klientelu?
Je tam veľa Indov. Aziatov chodí veľmi málo. Najčastejšie som sa však stretávala s ľuďmi z Európy. Letenky na Ibizu nie sú až také drahé. Len z Viedne tam Ryanair lieta šesťkrát do týždňa.
Pociťovala si tam uvoľnenú španielsku náturu?
Oni sú asi uvoľnení, len keď ide o nich. Nechcem to nazvať diskrimináciou, ale myslím, že dosť odsudzujú ľudí zo zahraničia. Majú svoju španielsku komunitu. Navzájom si pomáhajú, ale ak potrebuješ pomôcť ty, tak neprídu. Príde ti pomôcť jedine kamoška Slovenka, alebo ešte Ukrajinky boli nápomocné. Kolegyniam Španielkam je to jedno.
Vystačila si si tam s angličtinou?
Zamestnanci – Španieli – skoro vôbec nevedia po anglicky. Keď tam prídeš bez toho, aby si vedela po španielsky, tak sa na začiatku potrápiš. Postupne sa to na človeka ale nalepí. So základmi vie ešte vždy samozrejme pomôcť Duolingo. Keď ma niekam posielali na začiatku, tak mi to museli ukazovať rukami nohami a ešte to zadať do prekladača. Potom to už bolo celkom fajn.
Vieš v španielčine už udržať konverzáciu?
Základnú konverzáciu áno. O robote, o tom ako sa majú deti, o škole...
Čo bolo pre teba najťažšie?
Prvý raz letieť sama lietadlom z Viedne na Ibizu. Veľmi stresujem a nad všetkým príliš premýšľam. Nakoniec som to zvládla. Na začiatku je ťažké zvyknúť si na pracovné tempo. Taktiež aj na to, že na izbách nemôže byť všetko úplne dokonalé. Treba nájsť hranicu, kedy to je ešte dobré a kedy už nie.
