Bol som pri objave kostry dinosaura, hovorí manažér polárnej stanice

Pred trinástimi rokmi sa stal správcom Mendelovej polárnej stanice na Antarktíde cez inzerát. Pavel Kapler je dnes manažérom českého antarktického výskumného program a do tejto krajine snehu absolvoval celkovo už deväť výprav. Za tú dobu zažil stretnutie s rozhnevaným tučniakom, vzdušný bozk veľryby, plavbu na jachte so svetovým rekordom ale tiež takmer potopenia prepravujúcej lode.

Ako si pamätáte na vznik vedeckej stanice na Antarktíde pred 15 rokmi?

Ja som v tej dobe pracoval ako kovboj na Novom Zélande. O vzniku Mendelovej polárnej stanice som vedel len z počutia. Vtedy som si povedal, že je škoda, že som nevyštudoval niečo iné, mohol som byť na Antarktíde, veľmi ma to nadchlo.

Stali ste sa správcom tejto stanice pred trinástimi rokmi. Ako ste sa k tejto pozícií dostali?

Po návrate z Nového Zélandu som začal pracovať pre Ministerstvo poľnohospodárstva, kde som ale nebol úplne šťastný. Preto som si na web ponuky práce podal inzerát s istými kritériami a za dva roky mi prišla jediná ponuka, od Masarykovej univerzity na pozíciu správcu vedeckej stanice na Antarktíde.

Čo bolo pre vás najťažšie počas studených výprav?

Vďaka tomu, že tam cestujeme počas našej zimy tak tam dole trávime južné leto a vtedy je tam príjemná zima zrovnateľná s tou v Čechách. Je pravda, že na kontinentálnej Antarktíde okolo Južného pólu sa dajú namerať teploty až do -90 stupňov, ale my sme v okrajovej časti, kde sú teploty počas výprav okolo nuly. Omrznuté prsty spôsobí skôr mrazivý vietor, ktorý vie tú pocitovú teplotu veľmi ovplyvniť.

Počasie je na Antarktíde najväčším nepriateľom

Aké sú prípravy pred cestou a čo si človek nesmie zabudnúť vziať?

Účastníci výpravy určite nesmú zabudnúť na ochranný krém proti slnku, kvôli ozónovej diere nad kontinentom, pevné topánky, dobré ponožky a teplé outdoorové oblečenie. Iná, náročnejšia situácia je, keď spolu s technikmi pripravujeme všetko, čo sa na Antarktídu berie, pretože tam si do obchodu nikde nikto neskočí, čo neprinesieme to nemáme. Proces balenia začína v máji a končí v septembri, keď sa všetko potrebné na trojmesačný pobyt zabalí, pošle v predstihu a keď výprava dorazí, už tam všetko nájde.

Ako vyzerá cestovanie na Mendelovu polárnu stanicu?

Priemerný čas cesty tam alebo naspäť je jedenásť dní, počas pandémie sa to niekedy pretiahlo aj na mesiace. Z Česka začíname komerčným letom na juh Južnej Ameriky, odkiaľ je potreba prekonať najbúrlivejší prieliv sveta, Drakov prieliv, ktorý nás delí od Antarktídy. Tam sme závislí od juhoamerickej armády a hlavne počasia, ktoré je úplne limitujúce. Keď sa počasie umúdri prepravia nás vojaci na ľadoborci až na našu stanicu. Je možné ísť aj čisto letecky, tento spôsob ale z dôvodu množstva nákladu už teraz nevyužívame.

Môžete bližšie popísať vedecké aktivity počas vašich výprav?

Hlavným dôvodom, prečo všetci vedci mieria do Antarktídy, je snaha spoznať minulosť tohto veľkého kontinentu, zistiť klimatickú zmenu v rámci prítomnosti a z toho odvodiť nejakú budúcnosť. Práve klimatológia sa prelína naprieč väčšiny našich výskumov. Skúmame vplyv klímy na úbytok ľadovcov, roztápanie dlhodobo zmrznutej pôdy a študujeme horniny, rastliny aj živočíchy. Český antarktický výskumný program má na svojom konte už cez dvesto novoobjavených druhov a pravidelne prispieva do svetových klimatických databáz.

Na kostru Plesiosaura sme nenarazili náhodou

Aké najvýznamnejšie vedecké zistenia ste za svoje pôsobenie zažili?

Obrovským úspechom je určite nález kostry morského plaza Plesiosaura, pravekého súčasníka dinosaurov. Momentálne sa v Prahe skladá kostička po kostičke tak, aby celé to šesť metrové zviera bolo vystaviteľné. Okrem toho, že ho objavila naša výprava, naši výskumníci ako prví prišli so zistením, že toto zviera, ktoré žilo v teplých moriach, sa živilo žralokmi.

Boli ste pri náleze tejto kostry Plesiosaura?

Áno, bol som pri tomto objave osobne. Pracoval som akurát s kolegom Radekom Vodrážkom, ktorý je fenomenálny terénny pracovník a vie nachádzať skameneliny naozaj na veľké vzdialenosti. Kráčal som s ním mrazivou pustinou, keď on zrazu ukázal sedem metrov pred seba na kamene, ktoré vyzerali úplne rovnako, ako všetky ostatné a vykríkol, že to sú kosti dinosaura. Bol to pre mňa neuveriteľný zážitok.

Na Antarktíde žijú živočíchy, ktoré bežný Čech uvidí jedine v zoologickej záhrade. Aké sú vaše príhody s antarktickými zvieratami?

Stretnutia so zvieratami sú určite jedny z najsilnejších a najlepších zážitkov. V priestoroch našej stanice ich až toľko nie je, o to vzácnejšie sú stretnutia s nimi. Naše člny kedysi prenasledovala skupina kosatiek a pri pobyte v terénnom kempe ma nachytal tuleň leopardí s nohavicami dole ako sa hovorí. Naši vedci raz odoberali vzorky tučniakovi, ktorý im po vytretí začal z tváre do tváre štebotajúc nadávať. Mali sme možnosť na palube jachty pozorovať vráskavcov dlhoplutvých, ktorí priplávali zo zvedavosti až úplne k nám. A v momente ako jedna z týchto veľrýb vyfúkla vzduch cez nozdry na hlave, som mal možnosť zistiť, že tento dych strašne smrdí, ako keď človek otvorí dvere do fabriky na spracovanie rýb.

Ľudia si tu pomôžu aj keby ich národy stáli proti sebe vo vojne

Môže byť pobyt na Antarktíde v istých ohľadoch aj nebezpečný?

Úplne o život tam nejde, ale môže sa stať, že predovšetkým zlé počasie človeka na Antarktíde ohrozí. Stane sa, že z ničoho nič príde bariérový vietor, ktorý v priebehu pár minút nastúpi z bezvetria na víchricu a svojou silou môže vziať človeku vybavenie. Môže klesnúť viditeľnosť tak, že by ste nevedeli nájsť tri dni cestu do stanu, aj keď ste šli len na záchod. Počasie je jednoznačne najväčší nepriateľ. Čo sa týka zvierat, pred tými je človek na súši v bezpečí, pokiaľ neporušuje zákon, ktorý hovorí, že k zvieratám sa nepribližujeme

Ako vnímate globálne otepľovanie a klimatické zmeny v súvislosti so svojou prácou?

V dnešnej dobe už nikto so zdravým rozumom nepochybuje o tom, že s klímou sa niečo deje. Nie je normálne, že v roku 2017 padol teplotný rekord na Antarktíde a o tri roky neskôr znovu. My to vidíme aj na vlastné oči, roztápajú sa tam ľadovce, vznikajú na nich povrchové rieky a trhliny. A práve toto je pre nás motiváciou tam ísť, pretože na svete je len tridsať štátov, ktoré robia výskum na tomto kontinente. Česko má naozaj privilégium a zároveň morálnu povinnosť tam poslať vedcov a priniesť relevantné výsledky.

Je aj po tých rokoch niečo, čo vás neprestáva na Antarktíde prekvapovať?

Ľudia na Antarktíde, bez ohľadu na to, akú majú politickú, náboženskú či rasovú príslušnosť, si všetci pomáhajú. Ak by si ľudia pomáhali tak, ako si pomáhajú vedci na Antarktíde, napriek tomu, že stoja zrovna na opačných stranách vo vojne, jednoznačne by to vyzeralo na našej planéte úplne inak. Antarktída je skutočne venovaná mieru, vedeckej spolupráci a ochrane prírody a tak je to dobre.

Na expedíciu sa môže pridať každý, kto tam bude užitočný

V porovnaní s bežným životom v Česku, čo sú pre človeka na Antarktíde najväčšie zmeny?

Je tam iné úplne všetko. Začína to tým, že na začiatku januára tam máme slnečný deň dvadsať hodín, kvôli čomu nám telo hovorí, že máme stále veľa času a síl a nováčikov musíme doslova zaháňať do postele, aby si vôbec oddýchli. Ďalšia zmena je pre niekoho tlak hlavne na začiatku a pre iných pokoj v tom, ako sme izolovaní od civilizácie, lebo tam nemáme internet na bežné používanie ani mobilný signál. Mnohí pociťujeme zmeny práve po návrate do Česka, keď účastníkom výprav príde ako absurdná strata času stáť v rade pri pokladni alebo v aute v kolónach. Po prvej sezóne je to najnáročnejšie, časom si človek zvyká lepšie.

Ako sa môže bežný človek dostať na Antarktídu?

Vedec, ktorý má záujem, sa môže u nás prihlásiť, požiadať si o grant a keď získa prostriedky na cestu, tak ho radi zaradíme do expedície. Taktiež potrebujeme na každú výpravu so sebou vziať aj lekára a technikov, ktorí musia byť elektrikári. Mimo tieto profesie máme dobrovoľnícky program, kde si dobrovoľník zaplatí náklady v cene približne 150 tisíc korún a následne sedem až desať dní pracuje na našej druhej stanici CZ*ECO Nelson. V prípade veľkého záujmu vyberáme tých, ktorí sú pre program najvhodnejší, môžu ponúknuť extra zručnosť ako obsluha dronu, geodetická činnosť či rádio amatér.