Komentár: Rok po tragédii pred Teplárňou sa na queer právach nič nezmenilo

Ani minuloročné úmrtia po teroristickom útoku mladého radikála pred Teplárňou nepomohli zlepšiť postavenie ľudských práv slovenských LGBTI+ ľudí. Tisíce ľudí sa stretli na niekoľkých zhromaždeniach, demonštráciách a pochodoch, no napriek tomu po roku stojíme v otázke práv queer menšiny na tom istom mieste. Kto veril, že situácia by sa mohla skutočne zmeniť, bol naivný. Namiesto toho sme dostali coming-outy heterosexuálov, cirkevné úvahy o tom, že obete si za to tak trochu mohli samé a, samozrejme, pliagu.

Parlament síce formálne útok odsúdil, no nezmohol sa na ani náznak skutočnej pomoci queer ľuďom. Za návrh inštitútu partnerského spolužitia hlasovala tretina parlamentu. Zbytku sa zdalo aj minimum z minima príliš veľa. Vtedajší premiér Heger chcel zmeny riešiť najprv cez vládu. Túto úlohu prenechal na ministra spravodlivosti a odvtedy sa na to akosi zabudlo. Koho tu čo po vyhasnutých životoch, tu sme pri marení dôvery občanov.

Dočkali sme sa akurát slovníkovej zmeny definície slova láska, ktorou sa z nej odstránila rodová podmienenosť. Pre niekoho banálna či pre iného neakceptovateľná úprava určite mala význam, pretože slová majú moc. Politici sa radi tvária, že to tak nie je a že neútočia svojimi vyjadreniami na queer ľudí, ale na „LGBTI ideológiu“. Nech už si pod týmto termínom každý predstaví čo chce.

Aké škody slová politikov páchajú im nevadí. Každý z nich má jedného „teplého kamaráta“, s ktorým problém nemajú, to len tá ideológia, ktorá vlastne nikto nevie čo je, je skutočný problém. Kým morálna panika prinesie voličov, prečo by ich malo trápiť, že ich populistické reči skutočne ubližujú ľuďom.

Toľko skloňovaná ideológia zatiaľ nič nedosiahla, pretože neexistuje. Žiadni queer ľudia nechcú obmedzovať iných, chcú len rovnaké práva aké majú všetci ostatní. Ak to niekoho obmedzuje, mal by sa zamyslieť nad tým či mu nechýba empatia.

Nová koalícia bude s vysokou pravdepodobnosťou len pokračovať vo využívaní queer ľudí na rétoriku my verzus oni. Nepozorný občan sa možno nechá oklamať, že problémami predsa len nie je ekonomika či spravodlivosť, ale ľudia, ktorí len chcú slobodne žiť.

Napriek tomu nie je všetko márne. Slovensko je stále demokracia a ak sa dostatok ľudí postaví za nejakú myšlienku, politici ich nemôžu len tak ignorovať. Bude len dobré, ak sa čo najviac ľudí postaví na stranu lásky a nebude ticho. Pretože to je to, na čom skutočne záleží.