Botanická záhrada je plná exotických vtákov, morčiat a ďalších zvierat

Brno - Botanická záhrada Masarykovej univerzity sa dnes zaplnila exotickými zvieratami. Vtáčí štebot tam bude znieť až do konca budúceho týždňa. Napriek tomu, že väčšinu výstavy tvorí exotické vtáctvo, tak okrem neho majú návštevníci možnosť vidieť aj chameleóny, hady, žaby a mnoho ďalších. Zvieratá sú z ústavu experimentálne biológie a všetky sú na predaj. Pri výstave si môžu návštevníci pozrieť aj obrázky žiakov Základnej umeleckej školy Jaroslava Kvapila na tému kaktusov a sukulentov.

Historicky to bývala súťažná výstava, ale tento rok je len ukážková. Vystavované sú tu morčatá rôznych druhov. „Morčatá má pani chovateľka, ktorá má chovnú stanicu. Sú tú aj morčiatka bezsrsté, ktoré sú vhodne napríklad pre alergikov,“ zdieľa záhradná architektka Ondrušková. Na výstave sú aj hady, chameleóny, gekony, žaby a chrobáci, no najväčšie zastúpenie má vtáctvo. Sú tu papagáje pôvodom z rôznych kútov sveta, z Austrálie, Afriky alebo Južnej Ameriky. Nachádzajú sa tu malé kanáriky, ale aj väčšie papagáje, akým je Amazoňan modročely. Tento rok sú v botanickej záhrade aj nové druhy vtákov. Medzi nich patrí Amada gouldová, Neoféma modrohlavá alebo Aymara pruhovaná. „Aymara je papagáj, ktorého je možné si dosť dobre domestikovať a veľmi nekričí. Niekedy je problém u tých papagájov, že sú hlučný a chovatelia potom vyhľadávajú tie, ktoré nie sú tak hlučne,“ dodáva architektka Ondrušková.

Medzi tých drahších vtákov patrí Agapornis ružovohrdlý. „Pri nich sa nedá určiť pohlavie podľa vzhľadu vtáka, takže sa musia urobiť genetické testy, ktoré sú nákladné,“ hovorí záhradná architektka.

Chovateľ Rudolf Kocián sa venuje aj kríženiu vtákov. „Jeden z našich vtákov vznikol krížením stehlíka obecného a kanárika. Napriek tomu, že nemá svoj vlastný, originálny spev, dokáže imitovať spev podľa predlohy. Keď ma doma niekto spevavého vtáka, akým je napríklad slávik, tak ho vedia krásne napodobniť,“ vraví. Na výstave sú aj vtáky, ktoré sú krížene a v prírode sa vôbec nevyskytujú. Jednou z nich je aj Pestúnka japonská. „Hovorí sa im tak preto, lebo aj v prípade, že sa v ich hniezde objavia cudzie vajíčka, tak oni si ich aj tak vychovajú,“ vysvetľuje chovateľ Rudolf Kocián.

Najväčším papagájom na výstave je Amazoňak modročelý, ktorý vie aj rozprávať. „Tým, že boli dovezení dnes ráno, tak ešte nerozprávajú, ale keď sa zoznámia s prostredím, potom sú ukecaný,“ vraví chovateľ Kocián. Zaujímavosťou je aj to, že sa dožívajú vysokého veku. „Amazoňan sa dožije aj osemdesiat rokov. Platí, že čím je papagáj väčší, tým vyššieho veku sa dožije. Dokonca aj nadávajúca ara, ktorú mal Churchill, žila dlho aj po jeho smrti,“ hovorí chovateľ Vladimír Kulveit.

Do botanickej záhrady zavítala návštevníčka Zdeňka Kratochvílová, ktorá aj doma chová kanáriky. „Kanárik je vhodný pre osamelé osoby. Je nenáročný, nepotrebuje toho veľa a ani nešteboce veľmi. Hovorí sa, že aj Božena Němcová mala stále pri sebe kanárika, aj keď cestovala, tak ho mala na kolenách v klietke,“ doplňuje.

Ak by niekto chcel chovať papagája, potrebuje si určiť druh a potom si o jeho chove zistiť mnoho informácií. „Musí si zistiť, akú veľkú klietku potrebuje, kde ho môže chovať a čim ho správne kŕmiť. Niektoré papagáje majú v tomto špecifické potreby. Napríklad Aymara pruhovaný potrebuje viac vápniku, a preto je dobré im ho pridávať do stravy. Taktiež treba myslieť na to, že vták si vyžaduje veľa času a treba sa mu venovať. Keď si vták raz na človeka zvykne a potom nemá jeho prítomnosť, tak sa to prejavuje napríklad tým, že sa začne šklbať,“ vysvetľuje chovateľ Vladimír Kulveit.

Na výstave sa botanická záhrada snaží aj vedomostne obohatiť svojich návštevníkov pomocou infografiky a tipov ako správne kŕmiť. „Chceme, aby naši návštevníci odchádzali domov s niečím viac, nie len aby sa popozerali na pekné rastlinky a zvieratká. Preto tu máme vitrínku, ktorá je venovaná kŕmeniu vtákov. Na poličkách je ukážka krmív a výživových doplnkov pre exotické vtáky. Takže tí záujemcovia o papagája, ak chcú vedieť, čím ho kŕmiť, tak sa môžu pozrieť do vitrínky. Súčasťou je aj výstavka kŕmenia vonkajších, voľne žijúcich vtákov, špecifické je to hlavne pre vodné vtáky,“ hovorí záhradná architektka Hana Ondrušková.

Vstup na výstavu stojí stodvadsať korún a zľavnený šesťdesiat. „Ľudia si často možno hovoria, že je to veľa za takúto výstavu. Naše bežné vstupné stojí sto korún, takže tých dvadsať korún nám nepríde veľa. Nesnažíme sa porovnávať zoologickým záhradám ani výstavným galériám. Našou hlavnou prednosťou je zbierka rastlín, ktorých je viac ako sedem tisíc,“ doplňuje záhradná architektka Hana Ondrušková.